Bratislava 2. apríla (TASR) - Na domácom trhu so sladidlami panuje vyváženosť ponuky i dopytu a preto nie je potrebné zavádzať ochranné opatrenia proti dovozom cukru zo zahraničia vo forme zvýšenia doteraz aplikovaných colných sadzieb o ďalšie clo vo výške 150 %, ktoré na podnet slovenských cukrovarníkov posudzuje Ministerstvo hospodárstva SR. Na dnešnej tlačovej besede v Bratislave to uviedli predstavitelia Asociácie spracovateľov a spotrebiteľov sladidiel (ASSS) s tým, že odbúraním zahraničnej konkurencie by si cukrovarníci výrazne posilnili svoje pozície voči producentom ostatných sladidiel a voľnejšou cenotvorbou aj voči spracovateľom cukru z iných potravinárskych odvetví.
Už nedávne nárazové zdražovanie cukru z decembra minulého roku z asi 15 na terajších 20 až 21 Sk/kg vnímajú členovia asociácie veľmi citlivo, pretože to znižuje ich konkurencieschopnosť. Po zvýšení ochrany trhu by tento tlak zdražovanie zo strany cukrovarníkov mohol ešte ďalej narastať. Okrem zníženia tuzemského dopytu po drahších sladených potravinách by tým utrpel aj proexportný potenciál dotknutých výrobcov. Aj v minulom roku totiž objem exportov sladených produktov zo SR dosiahol asi 3 miliardy Sk. Postup cukrovarov pritom na podnet ASSS prešetruje aj Protimonopolný úrad SR.
Cukrovarníci argumentujú za prijatie trhových bariér zasa tým, že voľnejší prístup k ochrane trhu SR s cukrom v rokoch 1997 až 1999 sa premietol do poklesu ich tuzemského predaja zo 163 000 na 147 000 ton a podiel importovaného cukru na domácej spotrebe sa zvýšil zo 4,1 na 7,4 %. Dovozy dotovaných prebytkov cukru hlavne z Poľska pritom výrazne stláčali aj domáce ceny cukru, keď k ich priblíženiu s úrovňou cien v ČR, Maďarsku či Poľsku došlo až po už spomenutom zvýšení zo záveru minulého roku. Tieto krajiny však majú aj oveľa vyššie colné bariéry, keď clo v ČR predstavuje asi 130 %, v Maďarsku 115 % a v krajinách Európskej únie je to dokonca až 200 %.
V otázke regulácie trhu so sladidlami sa ASSS stavia voči obmedzovaniu produkcie iných sladidiel kvotáciami. Terajší liberálnejší model zaužívaný na Slovenku, keď aj lacnejšie kukuričné sladidlo izoglukóza ma popri repnom cukre asi 20-% trhový podiel, je podľa členov asociácie dobrou cestou aj pre budúcnosť. Cukrovary sa naopak opierajú o existujúci model cukorného režimu v EÚ, kde produkčný priestor pre izoglukózu predstavuje len asi 2 % a ich režim kvót a colných bariér je aj napriek uvažovaným reformám tiež stále veľmi silný. Podľa ASSS by však harmonizácia tuzemského cukorného režimu s modelom EÚ mala prebehnúť až po vstupe SR do jej štruktúr.
* iha
