Bratislava 16. októbra (TASR) - Podľa poradcu ministra financií Richarda Sulíka sa zdaňovanie príjmov zvyčajne realizuje uplatnením jedného z dvoch základných prístupov: buď vysoká sadzba dane a množstvo výnimiek, alebo nízka sadzba dane, ale so širokým základom dane. "Slovensko si vybralo druhú možnosť, ktorá sa z mnohých dôvodov ukazuje ako správna," konštatuje Sulík.
V boji za udržanie rovnej dane v dlhodobom horizonte sa však, pokračuje ďalej Sulík, vynárajú zásadné problémy.
"Mnohí súhlasia, že výnimky narúšajú systém, ale len pokiaľ sa to netýka ich. Sotva sú priamo dotknutí, tí istí ľudia začnú presviedčať, že áno, výnimky do nášho daňového systému nepatria, ale s výnimkou ich výnimky, lebo ona je naozaj tá výnimka, ktorá musí zostať," poznamenáva Sulík. Ako príklad uvádza živnostníkov. Približne 340 000 živnostníkov podlieha rovnakým pravidlám, napríklad, že si - pokiaľ nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty (DPH) - môžu uplatniť 40-% paušálne náklady. "Ale 3 800 z nich má privilégium navyše, oni smú mať až 60-% paušálne náklady. Neexistuje však ani najmenší dôvod, aby si kožušník alebo kováč smeli uplatniť 60 %, kým krajčír alebo zámočník len 40 %," uvádza ďalej Sulík. Kuriózne podľa neho je, že samotní zástupcovia živnostníkov uznávajú, že jedna sadzba je lepšia, že 2 sadzby sú diskriminačné a navrhujú kompromis niekde v strede. "Pritom boli to práve oni, ktorí tomu pred rokom zabránili, keď bývalý minister financií Ivan Mikloš chcel zjednotiť paušálne náklady z 25 a 60 na 35 %. Výsledok bol, že z 25 sa stalo 40 % - a 60 % ostalo," pripomína Sulík.
Ďalším príkladom sú podľa Sulíka životné poisťovne. Po zavedení rovnej dane zostala výnimka vo forme 24 000 Sk odpočítateľnej položky na doplnkové dôchodkové sporenie. "S argumentom, že štát to stojí len pár sto miliónov a je to len na rozbeh," pripomína Sulík. Dnes je doplnkové dôchodkové sporenie s viac ako 700 000 zmluvami dobre rozbehnuté, ale výnimka nebola zrušená - naopak, rozšírila sa aj na životné poistky. "Lenže štát to už nestojí len niekoľko sto miliónov, ale 2,3 miliardy Sk ročne. Skutočnosť, že suma bola znížená z 24 na 12 000, je pri priemernom poistnom približne 6 000 Sk nepodstatná."
