Bratislava 3. novembra (TASR) - Energy Security Institute (ESI) víta záujem Ministerstva hospodárstva (MH) SR a slovenskej vlády riešiť otázku energetickej bezpečnosti a sebestačnosti Slovenska. Inštitút však zároveň upozorňuje, že spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu alebo výber kandidáta spomedzi záujemcov si vyžaduje promptnejšie konanie, nakoľko termínovaným obmedzením kontroly presunu týchto akcií, disponuje SR len do apríla 2007.
Prieskum, ktorý ESI uskutočnil, ukázal, že väčšina Slovákov zastáva názor, že vláda by mala jednoznačne aktívne riešiť otázku energetickej bezpečnosti a sebestačnosti Slovenska. A práve energetická bezpečnosť je dôležitým faktorom pri rozhodovaní o budúcnosti Transpetrolu, nakoľko ten má významnú úlohu v projekte budovania Eurázijského ropovodného koridoru Odesa Brody.
Na základe detailnej právnej analýzy ESI, proces odkúpenia podielu v akciovej spoločnosti Transpetrol je síce komplikovaný, ale určite realizovateľný. V súčasnosti existuje viacero právnych analýz, ktoré umožňujú spätnú kúpu, prípadne iné riešenie, teda predaj inému záujemcovi. Podľa ESI je nutné si uvedomiť, že pre ruskú stranu je výhodnejšie celý proces predlžovať, keďže po apríli 2007 bude pre nich jednoduchšie odpredať tento podiel ruskej firme. "Samotná akvizícia môže trvať aj niekoľko mesiacov," vysvetľuje ESI a zdôrazňuje, že MH SR by malo otázky akcií Transpetrolu presunúť, na vyšší stupeň vládnych priorít. "Po apríli 2007 bude šanca na transparentné riešenie, resp. odkúpenie alebo kontrolu presunu minoritného balíka akcií Transpetrolu minimálna," dodáva ESI.
Otázka spätného odkúpenia akcií Transpetrolu rezonuje aj v spoločnosti na Slovensku. Z výsledkov prieskumu ESI vyplýva, že 7 z 10 opýtaných zastáva názor, že vláda by mala do konca tohto roka jasne povedať, či plánuje spätne odkúpiť akcie Transpetrolu. Až dve tretiny Slovákov súhlasia s tým, aby sa vláda do konca roka vyjadrila, či plánuje transparentným spôsobom vybrať záujemcov o kúpu Transpetrolu a nenechať situáciu neriešenú.
SR je krajina s vysokou energetickou náročnosťou a podľa ESI je zároveň takmer absolútne závislá na dovoze energetických zdrojov. "Preto vysoký rast cien energie môže spôsobiť aj znižovanie výkonnosti celej ekonomiky. V prípade domácností rast cien energie znamená ich vyššie výdavky na zabezpečenie základných životných potrieb," pripomína ESI.
Správa Európskej únie (EÚ) "Highlevel Energy Group" ako aj iniciatívy súčasného komisára pre energetiku Andrisa Piebalgsa naznačujú, že energetická bezpečnosť EÚ bude jednou z hlavných tém pri tvorbe nových Európskych legislatívnych návrhov v oblasti energetiky. Hlavným cieľom je vyváženie jednostrannej závislosti EÚ a jej členských štátov na dodávkach energetických surovín, prostredníctvom investícií do budovania potrebnej infraštruktúry umožňujúcu dlhodobo bezpečnú diverzifikáciu dodávok energetických surovín najmä v oblasti zemného plynu a ropy. Pod vplyvom súčasných a minulých udalostí v Rusku, napríklad krízy dodávok do Ukrajiny alebo blokovania ťažby Shell na Sachaline, sa dá podľa ESI konštatovať, že väčšina členských krajín EÚ vrátene komisára pre energetiku hľadá riešenie, ktoré by zohľadňovalo aj diverzifikáciu dodávok do EÚ, a tým aj zmenšenie závislosti na Rusku.
"Realizácia projektu vybudovania Eurázijského ropovodného koridoru, ktorý bude transportovať ropu do kaspického regiónu cez Odesu a Brody, zvýši energetickú bezpečnosť Slovenska, ako aj ďalších stredoeurópskych krajín," dodáva na záver ESI.
ESI je nezisková organizácia zaoberajúca sa otázkami energetickej bezpečnosti. Jej primárnym záujmom je posilnenie energetickej bezpečnosti na národnej a regionálnej úrovni v strednej a východnej Európe a v EÚ ako celku.
TASR o tom informoval spoluzakladateľ a vedúci analytik ESI Lukasz Dziekonski.
