stvo dopravy, ktoré chce zákon do konca roka predložiť na rokovanie vlády.
Kto to zaplatí?
Napríklad čas a adresy mailovej komunikácie budú musieť firmy zadržiavať pol roka, čas, trvanie a volané čísla pri telefonovaní až dva roky. Presný rozsah archivovaných údajov ministerstvo dopravy nepozná. Táto skutočnosť však ovplyvní aj výšku nákladov na zavedenie potrebných technológií.
Model financovania je necelý polrok pred avizovanou účinnosťou novely nejasný. Operátori sa obávajú, že budú musieť všetky náklady alebo ich časť platiť z vlastných peňazí. Požadujú, aby ich v plnej výške znášal štát.
„Výkon navrhovaných povinností je vo verejnom záujme, preto by náklady nemal znášať podnik. Novela sa však tomuto aspektu nevenuje,“ povedal riaditeľ pre komunikáciu Slovak telekomu Ján Kondáš. Telekomunikačný líder sa podľa neho dlhodobo pripravuje na zavedenie uchovávania dát a náklady na prípravu odhaduje na 50 miliónov korún. Podľa šéfa komunikácie T-mobilu Juraja Drobu sa investície budú pohybovať v desiatkach miliónov korún.
O rovnakej sume hovorí aj hovorca Orangeu Peter Tóth. Káblový operátor UPC, ktorý poskytuje aj vysokorýchlostný internet uviedol, že jeho investície by sa mohli pohybovať v miliónoch korún. Operátori však výšku nákladov na uchovávanie dát len odhadujú. „Ešte nepoznáme presné charakteristiky systému,“ povedal hovorca UPC Jaroslav Kolár.
Tlak na štátny rozpočet
Ministerstvo dopravy chce o nákladoch rokovať s firmami. „Otázka možnosti poskytnutia náhrady určitých nákladov spojených s uchovávaním údajov je v štádiu rokovaní so všetkými zúčastnenými subjektmi,“ uviedol rezort.
Snahy uzákoniť povinné monitorovanie elektronickej komunikácie vychádza z kontroverznej smernice Európskej únie, ktorú oponenti nazývajú „veľký brat“. Okrem pochybností, či uchovávanie dôverných informácií na účely vyšetrovania trestných činov nie je v rozpore s právom na súkromie, sa spory vedú aj o to, kto má technológie financovať. Výšku nákladov na monitoring nepozná ani samotná Európska komisia, ktorá koncom januára odmietla výzvu europoslankyne Charlotte Cederschioldovej na vypracovanie dopadovej štúdie.
Kontroverzná smernica
Proti „veľkému bratovi“ je viacero neziskových organizácií, združenie európskych telekomunikačných operátorov, ale aj členovia Európskeho parlamentu na čele s Alexandrom Alvarom z Výboru pre justíciu a občianske slobody. To, že uchovávané údaje bude možné zneužiť napríklad na obchodné účely pripúšťa aj prezident IT asociácie Slovenska Juraj Sabaka.
Polemiky o oprávnenosti smernice o uchovávaní dát pokračujú na pôde Európskeho parlamentu doteraz. Procedúru vzniku smernice napadlo Írsko a pridalo sa k nej aj Slovensko. „Intervencia Slovenska na strane Írska v konaní o zrušení smernice na Súdnom dvore však neovplyvní ani dátum prijatia novely, ani jej znenie,“ povedal hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči.
