San Francisco 17. novembra (TASR) Milton Friedman, jeden z najvplyvnejších ekonómov 20. storočia, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, zomrel vo štvrtok vo veku 94 rokov v nemocnici neďaleko San Francisca na zlyhanie srdca.
V roku 1976 dostal vtedy 64-ročný profesor Nobelovu cenu za ekonómiu za svoje práce o teórii peňazí. Friedman zanechal po sebe manželku Rose, s ktorou spoločne vydali množstvo kníh, a 2 deti. Ich život "prekonal najdivokejšie očakávania", napísali Rose a Milton Friedmanovci vo svojich pamätiach, vydaných v roku 1998.
V jednej zo svojich hlavných prác Friedman v roku 1956 dokázal, že centrálne banky zvyšovaním množstva peňazí v obehu dlhodobo iba zvyšujú infláciu, nie však úroveň výroby v národnom hospodárstve. Vo svojom diele "Kapitalizmus a sloboda", ktoré vyšlo v roku 1962, sa postavil proti teóriám ekonóma Johna Maynarda Keynesa, ktoré boli vtedy prevládajúcimi teóriami medzi ekonómami. Na rozdiel od Keynesa Friedman tvrdil, že ekonomické programy štátu zamerané na hospodársky rozmach nemusia pomôcť k dlhodobému hospodárskemu rastu.
Friedman sa touto knihou etabloval ako jeden z najsilnejších zástancov voľných trhov. "Ukázal, že samotný trh, aj keď nie hneď perfektný, dosiahne lepšie výsledky ako arogantní experti a nenásytní byrokrati," konštatoval americký prezident George W. Bush pred 4 rokmi pri príležitosti osláv Friedmanových 90. narodenín na slávnosti v Bielom dome.
Friedman uverejnil v roku 1963 svoje dielo o teórii peňazí, v ktorom analyzoval menovopolitickú históriu USA od roku 1867 do roku 1960. S Annou Schwartzovou prišli spoločne k záveru, že prísna kontrola množstva peňazí v obehu je pre úspech ekonomiky rozhodujúca. Jeho práce vytvorili novú oblasť výskumu ekonómov, monetarizmus. "Friedmanovo menovopolitické rámcové dielo malo taký veľký vplyv, že minimálne v hrubých rysoch je identické s modernou teóriou a praxou peňazí," uviedol šéf americkej centrálnej banky Fed Ben Bernanke v októbri 2003.
Podľa teórie monetarizmu sa má menová politika usmerňovať nie úrokovou sadzbou, ale obeživom. Súvislosť medzi rastom množstva peňazí v obehu a infláciou hrala na rozdiel od americkej centrálnej banky - dôležitú úlohu predovšetkým pre nemeckú centrálnu banku Deutsche Bundesbank. Aj pre Európsku centrálnu banku (ECB) je množstvo peňazí v obehu v tomto zmysle prinajmenšom stále ešte dôležitou mernou veličinou.
V desiatkach kníh, nespočetných vedeckých statiach a článkoch v časopisoch Friedman obhajoval podľa možnosti čo najviac voľnú trhovú ekonomiku a mierny a kontinuálny rast množstva peňazí, aby sa mohla riešiť väčšina ekonomických problémov a dosiahol sa trvalý hospodársky rast s nízkou infláciou.
Friedman bol zásadne proti tomu, aby štát míňal peniaze, ale spoliehal sa na samoozdravovaciu schopnosť trhu. Kritici profesorovi vyčítali, že jeho spravodlivý liberalizmus slúži iba sebectvu firiem a chudobných necháva zomrieť od hladu.
Len pred niekoľkými mesiacmi Friedman kritizoval rastúci vplyv štátu v západnej Európe. "Tu trochu zasiahne, niečoho sa chytí a niečo tam urobí. Štát tak stále viac a viac rastie," uviedol Friedman v apríli pre nemecký denník Handelsblatt.
Do roku 1977 Friedman prednášal na Univerzite v Chicagu. Bol hlavnou postavou generácie vedcov, ktorej príslušníci mali odvtedy prezývku "Chicago Boys". Viacerí jeho študenti dostali Nobelovu cenu, napríklad v roku 1992 Gary Becker. Friedman pokračoval vo svojej práci po tom, čo opustil Chicago, na kalifornskej Stanford University. Bol poradcom amerického prezidenta Ronalda Reagana a britskej premiérky Margaret Thatcherovej.
Friedman sa narodil v New Yorku. Jeho rodičia pochádzali z Besarábie, ktorá vtedy patrila k Rakúsko-Uhorsku, a prisťahovali sa do USA. Keď otec zomrel, musel 15-ročný mimoriadne nadaný študent Milton pracovať, aby udržal rodinu nad vodou. Vďaka štipendiu neskôr študoval ekonomické vedy.
Informovali o tom agentúry Reuters, DPA a nemecký denník Welt vo svojom online vydaní.
