Koncerny investujú do nákupu novej techniky, aby ho mohli efektívnejšie spaľovať a pritom čo najmenej zaťažovali životné prostredie.
Uhlia je dostatok, dobre sa preváža a vďaka novým technológiám ho možno aj efektívnejšie využívať. Kamenné uhlie sa stáva čoraz atraktívnejším obchodným artiklom.
Vzdanie sa uhlia v dlhodobom horizonte označil nemecký spolkový minister životného prostredia Sigmar Gabriel za iluzórne. Do roku 2020 chce nemecká spolková vláda dosiahnuť podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov okolo 20 %. Zvyšných 80 % sa jej musí zabezpečiť spaľovaním uhlia a plynu.
Podľa výpočtov Ústavu pre energetiku Univerzity Köln am Rhein vzrastie podiel uhlia na výrobe elektrickej energie v krajine zo súčasných 23 % na 32 % v roku 2030.
Zatiaľ nie je isté, či sa dopyt po čiernom uhlí prejaví aj na jeho ťažbe v Nemecku. Kým dobývanie nemeckého hnedého uhlia je konkurencieschopné so zahraničným, dolovanie čierneho uhlia musí nemecká spolková vláda podporovať výdatnými subvenciami. Nemecko preto dve tretiny z ročnej spotreby čierneho uhlia už teraz kupuje na svetovom trhu.
Najväčšími vývozcami uhlia sú Juhoafrická republika, Rusko, Poľsko a Kanada. V Nemecku sa vlani vyťažilo 23 miliónov ton uhlia, kým pred desiatimi rokmi dosiahla jeho ťažba 48 miliónov ton. "Keď sa staneme plne závislými na svetovom trhu," povedal denníku Financial Times Deutschland Axel Schappei, predseda Celoštátneho združenia nemeckého kamennouhoľného priemyslu (GVSt), "dostaneme sa do veľkého nebezpečenstva".
Poukázal na to, že cena energetického a koksovateľného uhlia od roku 2004 prudko vzrástla. Koks potrebujú predovšetkým oceliarne. V dôsledku silného čínskeho a indického dopytu po ňom jeho cena na svetovom trhu vzrástla o 400 %.
Medzitým uhlie síce zlacnelo, ale jeho opätovné zdražovanie treba pokladať za pravdepodobné. Dopyt po kokse v Číne bude trvať ešte niekoľko rokov. Bude ho však potrebovať aj India, ale aj Brazília a Indonézia. Posledné dve krajiny sa nachádzajú na prahu svojho silného priemyselného vzostupu.
Nemecko podporilo vlani ťažbu uhlia zo štátneho rozpočtu sumou 2,5 miliardy EUR, v prepočte 86,4 miliardy SKK. Dobývanie uhlia živí v krajine 34 000 osôb a jeho ťažba by sa mala v Nemecku zachovať do roku 2018.
Bez ohľadu na to, napísal denník, odkiaľ bude hnedé a čierne uhlie pochádzať, budúcnosť sa bez neho nebude dať zabezpečiť. Výrobcovia elektrickej energie k tomu poznatku prišli už dávnejšie a usilovne sa zaoberajú myšlienkou, ako minimalizovať silný nedostatok tohto nosiča energie, ktorým je vysoká produkcia kysličníka uhličitého, pôvodcu skleníkového efektu v zemskej atmosfére.
V porovnaní so svetovým priemerom sa v Nemecku energetická hodnota uhlia využíva na 40 %. Znamená to, že sa z 1000 kilogramov spáleného čierneho uhlia 400 kilogramov premení na elektrickú energiu. Zo zvyšných 600 kilogramov uhlia niet nijaký úžitok. Mnohé krajiny dosahujú účinnosť spaľovania uhlia len 30 % a menej.
Pre budúcnosť uhlia by bola veľmi dôležitá technológia jeho spaľovania bez úniku kysličníka uhličitého do ovzdušia. Malo by sa to zabezpečiť rozličnými formami jeho zachytávania. Vattenfall Europe, ktorý je jedným zo štyroch najväčších výrobcov elektrickej energie v Nemecku, v roku 2008 uvedie v Lausitzi do prevádzky prvé technologické zariadenie, ktoré ho bude úplne zachytávať. Ďalší veľký nemecký energetický koncern, RWE, plánuje, že v roku 2014 uvedie do prevádzky prvú veľkú "čistú" tepelnú elektráreň.
Čisté elektrárne však nie sú liekom na všetky problémy spaľovania uhlia. Vedúci projektu Frauenhoferského ústavu pre inovačný výskum Peter Radgen uviedol, že v dôsledku "čistého" spaľovania uhlia jeho spotreba na kilowatthodinu vzrastie asi o 30 %. Tieto elektrárne nebudú riešením pre trvalé zabezpečenie energie.
Budú sa musieť vyjasniť aj niektoré právne otázky. V zákonoch, ktoré sa zaoberajú podzemím, sa doteraz v nijakej forme nespomína možnosť uskladňovania kysličníka uhličitého v ňom.
Výskum a vývoj sa stane v budúcnosti ústrednou témou technológii spracovania uhlia. Expertka naň v berlínskom Nemeckom ústave hospodárskeho výskum Claudia Kemfertová však denníku povedala, že cieľom musí byť, aby sa uhlie spracované nemeckou technikou stalo kompatibilné so životným prostredím. Na dosiahnutie tohto cieľa sa však ročne bude musieť vynakladať viac ako terajších 11 miliónov EUR ročne.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.
