Vytesňovanie akcionárov je sporné

nie na základe vymedzených podmienok a tu absentuje verejný záujem. Ten je zadefinovaný príliš veľkoryso,“ povedal Procházka.

Zákon o cenných papieroch stanovuje, že menšinový akcionár musí predať svoj podiel väčšinovému akcionárovi, ak ho ten o to požiada. Prijatie novely zákona vyplýva zo smernice Európskej únie, ktorú ako členský štát musíme prijať.

Väčšinoví akcionári získajú všetko

Pravidlá tzv. vytesňovania drobných akcionárov umožňujú, aby väčšinový vlastník, ktorý je majiteľom 95 percent akcií spoločnosti, uskutočnil ponuku na prevzatie zostávajúcich piatich percent od drobných akcionárov. Smernica únie prikázala v zákone stanoviť právo na vykúpenie (squeeze-out) a právo na odkúpenie (sell-out).

Ak väčšinový akcionár získa na výkup súhlas Národnej banky a splní všetky podmienky zo zákona, nič mu nebráni v tom, aby dosiahol 100-percentnú kontrolu nad spoločnosťou. Podať takúto ponuku však musí najneskôr do troch mesiacov, odkedy získal v spoločnosti 95-percentný podiel.

Zároveň zákon ustanovuje aj podmienky, kedy menší akcionár môže požiadať väčšinového akcionára, aby od neho povinne odkúpil akcie a vyplatil mu primeranú protihodnotu.

Najviac problémov môže vzniknúť pri stanovení ceny, za ktorú väčšinoví akcionári odkúpia zvyšok akcií spoločnosti. Túto cenu v niektorých prípadoch nestanovuje nezávislá inštitúcia, ale znalec, ktorého si môže určiť firma. Vzniká tak podozrenie, že väčšinový akcionár môže zneužiť svoju silu. Tento problém sa vyskytol v Čechách. Český parlament preto musel prijať novelu, aby cenu posudzovala Komisia pre cenné papiere ako nezávislý orgán. „Ale ani Komisia nevie presne určiť, čo je spravodlivá cena a preto je ohodnotenie závislé od pocitu znalca. To prináša drobným akcionárom právnu neistotu,“ povedal člen Ochranného spoločenstva minoritných akcionárov Roman Minárik.

Vyriešenie sporu bude ­zaujímavé

Podľa Procházku je možné novelu zákona o cenných papieroch napadnúť na Ústavnom súde. Nedá sa predpokladať, ako by spor dopadol, lebo nejasná je tiež otázka primeranej náhrady za vyvlastnené akcie. Ak by súd potvrdil protiústavnosť, parlament by musel zmeniť ústavu, pretože smernicu únie musíme prijať v takom stave, v akom je.

Ministerstvo financií tvrdí, že zákon je „v súlade s ústavou, jej zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovensko viazané.“

Minárik povedal, že prijatiu takéhoto zákona sa nedá vyhnúť, keďže to únia vyžaduje. Ich spoločenstvo teraz čaká na vyhlášku o oceňovaní a až na základe nej posúdia, či obmedzuje alebo neobmedzuje ich ústavné právo na súkromné vlastníctvo a či by nemohlo ísť o formu vyvlastnenia v rozpore s ústavou.