V roku 1996 sa mi sťažoval starší pán - emigrant z USA, že nepochodil v realitnej kancelárii, v ktorej sa bol informovať ohľadom prenájmu menšieho bytu v tichej časti Bratislavy. "Tu neexistuje trh s bytmi a ani trh s prenájmami bytov," znela odpoveď realitného agenta, ktorá ho šokovala.
Snažil som sa ho vtedy presvedčiť, že to nie je celkom tak a že keď budeme inzerovať jeho záujem o prenájom bytu v tlači, za pár týždňov sa k nejakej ponuke dopracujeme. "Za pár týždňov k nejakej ponuke? Ale ja na budúci týždeň odlietam do štátov, vrátim sa o pol roka a to by som už chcel prísť do nového bytu," znela jeho rozhodná reakcia. Realitný trh v Amerike, na ktorý bol zvyknutý, fungoval jednoducho inak.
Hotel - ani ten najluxusnejší, mu už pri pobyte v Bratislave nevyhovoval, lebo mu nemohol poskytnúť atmosféru domova. Tá mu chýbala keď sa chcel pri návšteve rodného mesta stretávať so starými priateľmi pri kávičke alebo pri pohári vína.
Byt sa mu nepodarilo prenajať, lebo nemal trpezlivosť ho hľadať. Pred dvomi rokmi umrel a nedožil sa tak súčasného boomu v ponuke aj v prenájme bytov, ktorý podľa realitných maklérov začal po našom vstupe do Európskej únie.
Bratislavčan nemusí študovať ponuky realitných kancelárií na predaj, či prenájom bytov, aby pochopil, že ponuka v oboch segmentoch musí byť bohatá. Nové bytové domy vyrastajú vo všetkých častiach mesta. Stavajú sa už aj tam, kde sme boli zvyknutí na zástavbu rodinných domov. Napríklad do vinohradov na svahy Koliby. Rodinné domy sa tak stavajú stále ďalej od centra a významným spôsobom ovplyvňujú vzhľad okolitých obcí aj štruktúru ich obyvateľov.
Obyvateľ stredného alebo východného Slovenska, ktorý už dlhšiu dobu Bratislavu nenavštívil je prekvapený novými panorámami výškových budov. Tých stometrových je viac ako v Prahe a Brne dohromady a ďalšie sa chystajú stavať. O "bláznení sa" s výškovými budovami v Bratislave hovorí v rozhovore pre našu prílohu aj hlavný architekt mesta Štefan Šlachta. Ak bude počet výškových budov rásť týmto spôsobom, čoskoro sa naše prívetivé mesto na Dunaji stane New Yorkom strednej Európy.
Mesto sa búrlivo rozvíja bez aktuálneho územného plánu. Ten posledný bol schválený pred viac ako tridsiatimi rokmi. Stavebný boom sa však podľa Šlachtu môže rýchlo otočiť a tak súčasná živelná výstavba sa môže stať ďalšou nepríjemnou a nezmazateľnou spomienkou na minulosť v architektúre mesta. Spomienkou, ktorá nám bude pripomínať živelnosť a moc peňazí, tak ako nám paneláky v Petržalke pripomínajú socialistickú bytovú veľkovýstavbu.
