Brusel 24. januára (TASR) - Slovenský komisár Ján Figeľ odmieta tvrdenia, že Európska komisia (EK) bude v budúcnosti uprednostňovať skupinové rozširovanie eurozóny pred individuálnym vstupom krajín, ktoré o prijatie eura majú záujem a splnia podmienky. Ako uviedol dnes v Bruseli počas stretnutia so slovenskými novinármi, takéto informácie, ktoré sa objavujú v médiách, nie sú pravdivé.
EK pri hodnotení pripravenosti krajín na vstup do eurozóny podľa neho uplatňuje individuálny princíp a nepostupuje podľa regionálneho alebo skupinového hľadiska.
"Naše rozhodnutia v EK neboli vedené nijakými regionálnymi pohľadmi alebo preferenciami pre skupinový prístup - napríklad pobaltské krajiny spolu, krajiny Višegrádskej štvorky spolu - ale pre prístup, ktorý je objektivizovaný pre dohodnuté kritériá a ktorý každú krajinu hodnotí podľa jej vlastných zásluh, nie v spojitosti s ďalšími," zdôraznil komisár, podľa ktorého neexistuje ani žiadny dôvod na to, aby sa tento princíp menil.
Okrem Slovinska, ktoré prešlo na spoločnú európsku menu od 1. januára 2007, sa pôvodne o rovnaký termín usilovala aj Litva. EK však jej žiadosť zamietla, pretože krajina prekročila o jednu desatinu percenta stanovenú referenčnú hodnotu. Práve splnenie inflačného kritéria bude podľa Figeľa najnáročnejšou úlohou aj pre Slovensko.
Z utorkového hodnotenia aktualizovaného slovenského konvergenčného programu vyplýva, že Slovensko je podľa EK na dobrej ceste skorigovať svoj nadmerný deficit v roku 2007 a dostať ho pod stanovenú 3-% úroveň. Brusel však požaduje, aby SR využila vyhliadky vysokého rastu na zaistenie korekcie nadmerného rozpočtu s väčšou rezervou.
"Je veľmi potrebné, aby tento vysoký hospodársky rast, ktorý je skôr výnimočný, bol využitý na dlhodobé ozdravné opatrenia, ktoré budú rozhodujúce v období ďalšieho vývoja. Za takéto opatrenia EK považuje výraznejšie znižovanie rozpočtového deficitu a investície do budúcnosti, ktoré vidíme hlavne v oblasti vzdelávania vrátane celoživotného a nových technológií," pripomenul Figeľ.
Slovenský člen EK súčasne poukázal na určitý rozpor medzi slovenským konvergenčným programom a národným reformným programom, ktorý je zameraný na dosahovanie cieľov Lisabonskej stratégie.
"Priority na jednej a druhej strane sa okrem vzdelávania nezhodujú. Je veľmi dôležité, aby sa opatrenia a reformy smerujúce k podpore hospodárskeho rastu a zamestnanosti spájali s celkovou makroekonomickou politikou smerujúcou k členstvu v eurozóne," konštatoval slovenský komisár.
Zatiaľ čo v konvergenčnom programe sú priority v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a poľnohospodárstva, v národnom reformnom programe sa okrem vzdelávania kladie dôraz na vedu a výskum, podnikateľské prostredie, vedomostnú spoločnosť či informačné a komunikačné technológie.
Zosúladenie priorít je pritom podľa komisára dôležité vzhľadom na prepojenosť oboch programov a takisto z dôvodu čerpania prostriedkov z eurofondov.
"Európska pomoc je v mnohom rozhodujúca pre dlhodobý vývoj. Mnohé problémy naďalej pretrvávajú - stále je vysoká nezamestnanosť a veľké regionálne rozdiely a to sú záležitosti, ktoré sa dajú riešiť len dlhodobo a sotva bez európskej pomoci," uzavrel slovenský eurokomisár.
