Bratislava 7. februára (ČTK) - Vyplýva to z obsiahlej novely Zákonníka práce, ktorú dnes ministerstvo práce predložilo do pripomienkového konania.
Tieto zámery už skôr kritizovali podnikatelia aj terajšie opozičné strany, ktoré počas vlády Mikuláša Dzurindu presadili voľnejšie pravidlá zamestnávania. Novela by mala platiť od júla. Podobné zmeny zaviedol nový zákonník práce v Česku od januára.
"V praxi čoraz častejšie a v značnom rozsahu dochádza k prípadom, kedy sú zamestnanci nútení na zmenu svojho pracovnoprávneho statusu na obchodný vzťah, a to aj napriek tomu, že tieto fyzické osoby budú naďalej vykonávať tú istú závislú prácu," uviedlo ministerstvo o návrhu výrazne obmedziť najímanie živnostníkov. Chce presadiť, aby takzvanú závislú prácu mohli vykonávať iba zamestnanci v pracovnom pomere.
Úrad ďalej navrhuje, aby zamestnanie na dobu určitú mohlo trvať celkovo najviac tri roky. Zároveň by už zamestnávatelia nemali mať možnosť pri opätovnom prijatí pracovníka znovu nariadiť skúšobnú dobu. Väčšiu ochranu by mali dostať aj odboroví funkcionári a osamelí zamestnanci s dieťaťom mladším ako tri roky, ktorých by firmy v prípade schválenia návrhu vládou a parlamentom už nemohli prepustiť z práce.
Odborom plánuje úrad dať právomoc zakázať prácu na pracovisku v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov. Ak sa však hrozba nepotvrdí, odborová organizácia bude musieť podľa predlohy uhradiť podniku vzniknutú škodu.
Návrh zákona predpokladá, že zamestnávateľ bude povinný zamestnancovi vyplatiť odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ale aj dohodou z organizačných a zdravotných dôvodov. V prípade odchodu zamestnanca napríklad pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania má výška odstupného dosiahnuť najmenej desaťnásobok jeho priemernej mzdy; v súčasnosti odstupné činí dvoj- alebo trojnásobok mzdy pracovníka.
Ministerstvo prenechalo vláde na rozhodnutie, či sa počet nadčasových hodín, na ktorých sa môže zamestnávateľ dodatočne dohodnúť so zamestnancom, zníži na 150 zo súčasných 250 za rok. Okrem toho by firmám aj naďalej mala zostať možnosť nariadiť zamestnancovi ročne až 150 nadčasových hodín. Ministerstvo chce tiež zjednodušiť podmienky pre uplatňovanie pružného pracovného času a zaviesť takzvanú teleprácu. Tá umožní zamestnancovi pracovať z domu, ak v zamestnaní využíva napríklad počítač. Počíta sa aj so znovuzavedením dohody o pracovnej činnosti.
Zámer zvýšiť ochranu a posilniť práva zamestnancov ohlásila vláda Roberta Fica krátko po svojom nástupe po júnových parlamentných voľbách. Zamestnávatelia sa k plánom vlády už skôr stavali kriticky. Navyše by uvítali, keby sa platnosť novely Zákonníka práce posunula až na január budúceho roka, aby sa vytvoril väčší priestor na debatu o pripravenom návrhu.
Nový Zákonník práce platí od januára v susednom Česku. Tamojšie firmy sa už sťažovali, že im spôsobí nové náklady, predĺži kolektívne vyjednávanie, alebo skomplikuje zamestnávanie.
boa pto fab