BRATISLAVA 9. februára (SITA) - Údaje o januárovej inflácii v porovnaní s očakávaniami trhu nepríjemne prekvapili, podľa analytikov však nie je dôvod na paniku. Kým predpoklady hovorili o medziročnej inflácii na úrovni 2,6 %, v skutočnosti podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR spotrebiteľské ceny v prvom mesiaci tohto roka na medziročnej báze o 3 %. Hlavným faktorom ich zvýšenia však bolo predovšetkým imputované nájomné, teda platby do fondu opráv, ktoré sa však nezapočítava do harmonizovanej inflácie.
"Imputované nájomné, ktoré medzimesačne vzrástlo o 6,6 %, prispelo k indexu spotrebiteľských cien podielom 0,6 percentuálneho bodu. Dôležitejšie však je, že tieto poplatky nie sú súčasťou harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) používaného Európskou úniou pre určenie maastrichtského kritéria cenovej stability," konštatoval Wilfried Peter Stöckl z rakúskej Raiffeisen Zentralbank Österreich. Ako dodal, januárová úroveň harmonizovanej medziročnej inflácie by sa tak stále mohla nachádzať pri úrovni 2,1 %.
Okrem imputovaného nájomného sa podľa analytika Tatra banky Juraja Valachyho väčšina položiek viac-menej vyvíjala podľa očakávania. Ceny potravín zaznamenali sezónny rast o 1,6 % a zároveň sa prejavilo aj každoročné zvyšovanie sadzieb povinného zmluvného poistenia, tentokrát o 8,2 %. Protiinflačne pôsobil pokles cien benzínu o 2,8 %. Ceny v zdravotníctve v úhrne klesli o 3,5 %, najmä vďaka nižšej sadzbe dane z pridanej hodnoty. Na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví klesli ceny plynu o 4 % a aj ceny elektriny o 0,2 %. "Keďže skončila akcia telekomu na víkendové volania, tak ceny telekomunikačných služieb poskočili späť o 3,5 %," dodal Valachy.
Podľa Valachyho tak naplnenie inflačného kritéria pre zavedenie eura nie je ohrozené a Národná banka Slovenska (NBS) má stále priestor na znižovanie sadzieb už v druhom kvartáli 2007. Podobne to vidí aj analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. "Keďže centrálna banka sleduje najmä index HICP, januárová inflácia nemusí byť vyššia než odhaduje NBS a preto dnešné číslo nemusí byť z pohľadu menovej politiky negatívne," uviedla. Neistoty v ďalšom vývoji spotrebiteľských cien možno vidieť stále pri cenách ropy a vývoji miezd, ktoré by mohli zabrániť NBS v skorom znižovaní úrokov. Podľa Valachyovej však kľúčovým zostáva vývoj kurzu koruny. "Ak sa koruna v nasledujúcich týždňoch oslabí, čo očakávame, NBS by mohlo pristúpiť k zníženiu sadzieb až v druhej polovici roku, keď si bude istá splnením maastrichtského kritéria," dodala analytička.