BRATISLAVA. Hoci je dnes internet neoddeliteľnou súčasťou práce, ale aj zábavy, na Slovensko sa dostal len pred 15 rokmi. Niekdajšie Československo bolo totiž 13. februára 1992 oficiálne pripojené k internetu na pražskej univerzite ČVUT (České vysoké učení technické). Prvé pokusy o pripojenie však už boli v Prahe a Bratislave na akademickej pôde v roku 1991.
Okrem toho, už na prelome 80. a 90. rokov bolo možné pripojiť sa k iným počítačovým sieťam ako napríklad FidoNet, EUnet či EARN. Pôvodným zmyslom internetu vo svete aj v Československu bolo prepojenie univerzít a výskumných ústavov.
V roku 1991 vzniklo na slovenských univerzitách aj združenie SANET, ktoré u nás dodnes prevádzkuje akademickú sieť . „Prvé internetové spojenie malo Slovensko s Viedňou a Prahou,“ povedal Ivan Leščák, ktorý bol pri zrode slovenského internetu a v súčasnosti pracuje pre spoločnosť GTS Nextra.
Do internetu bola ako prvá stabilne pripojená Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici linkou do Prahy. O pár týždňov neskôr bolo plne funkčné aj spojenie bratislavskej Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského a viedenskej Technickej univerzity. „Medzinárodné spojenie bolo drahé, no podarilo sa nám získať podporu aj z rakúskej strany,“ povedal Leščák.
Komunikovalo sa len textovou formou
V roku 1992 zakúpil SANET aj prvý server, na ktorom sa registrovali identifikačné čísla pripojených počítačov tzv. IP adresy a ich mená. Najprv vo forme doména.cs, neskôr doména.svk a nakoniec v dnes známej forme doména.sk.
Komunikácia cez internet bola v tom čase len v textovej forme. Napríklad v e-mailoch sa nedali posielať obrázky ani iné multimediálne súbory. Internetové stránky firiem či univerzít v tom čase vôbec nefungovali. Okrem e-mailu sa komunikovalo cez telnet a talk. „S internetom mohli vtedy pracovať len ľudia, ktorí boli technicky zdatní,“ povedal predseda predstavenstva SANET–u Pavol Horváth. V tom čase ešte neexistoval operačný systém Windows, ktorý prišiel až v roku 1995, všetko fungovalo na systéme Unix.
Na prenos multimediálnych súborov ani internetová sieť na Slovensku nepostačovala. Prvé spojenie do Prahy a Viedne malo rýchlosť nižšiu ako 20 kilobitov za sekundu. V súčasnosti je SANET pripojený do sveta rýchlosťou 10 gigabitov za sekundu, čo je zhruba 10,5 milióna kilobitov. Už aj v domácnostiach je takmer bežnou rýchlosť 512 až 1024 kilobitov za sekundu za menej ako tisíc korún mesačne.
Web bol hlavným motorom
Prelomovým obdobím pre internet na Slovensku boli roky 1993 až 1995, keď začali vznikať spoločnosti, ktoré poskytovali internet pre iné firmy. Do internetu sa začali pripájať okrem vysokých škôl aj stredné a základné školy. V tom čase začali vznikať internetové stránky univerzít, výskumných ústavov a firiem, ktoré už obsahovali aj obrázky. Práve tzv. web je označovaný za hlavný motor rozvoja internetu. V roku 2002 boli na internete dve miliardy stránok a už na začiatku roka 2005 ich bolo podľa Wikipedie zhruba šesťkrát viac.
Neskorá privatizácia spomalila rozvoj u nás
Internet sa koncom deväťdesiatych rokov začal rozširovať aj do domácností. Odborníci sa však zhodujú, že jeho rozširovanie mohlo byť rýchlejšie bez monopolného postavenia Slovak Telekomu. „Slovensko v súčasnosti zaostáva za okolitými krajinami, lebo tu dlho nebol otvorený trh pre iných poskytovateľov,“ povedal prezident IT asociácie Slovenska Juraj Sabaka. Dodal, že v čase, keď už mohol prísť na Slovensko širokopásmový internet pre domácnosti aDSL, Telekom preferoval zastaranú technológiu ISDN a vytáčané pripojenie dial–up.
Za nízkou úrovňou rozšírenia internetu je podľa predsedu Asociácie telekomunikačných operátorov Vladimíra Ondroviča aj neskorá privatizácia Slovenských telekomunikácií (dnes Slovak Telekom). Nedostatky vidí aj na strane regulačného úradu a v tom, že vláda nevenovala rozširovaniu internetu dostatočnú pozornosť. „Aj keď vlády deklarovali, že informatizácia je pre nich priorita, ostalo to len na papieri,“ povedal.
Rýchlosť rozširovania internetu je však v súčasnosti podľa Sabaku porovnateľná s okolitými krajinami. Používatelia postupne prechádzajú na širokopásmové pripojenie. Štvorica najväčších poskytovateľov – T-Com, Orange, T-Mobile a UPC – mala na konci minulého roka spolu takmer 270-tisíc klientov, ktorí využívali pripojenie rýchlejšie ako 512 kilobitov za sekundu.
Problémom internetu je aj bezpečnosť
Internet vytvoril vhodnú pôdu pre podvodníkov a záškodníkov, ktorí ho chcú zneužiť na obohatenie sa.
Éra internetu nepriniesla so sebou len pozitíva. Jedným z hlavných problémov internetu je v súčasnosti bezpečnosť počítačov, ktoré sú k nemu pripojené, a používateľov. Cez internet sa totiž šíria rôzne vírusy, ktorých cieľom je zachytávať elektronickú poštu a vyhľadávať v nej prístupové mená a heslá. Záškodníci sa takýmto spôsobom vedia dostať k bankovým účtom či do firemnej siete. Okrem toho sú ohrozené aj samotné dáta na počítači. Aj k nim sa dá dostať cez internet.
Na boj proti záškodníkom slúžia antivírusové programy a tzv. firewally, ktoré oddeľujú počítač od sveta internetu a kontrolujú komunikáciu. Niektoré z týchto programov sú dostupné aj zdarma.
Pozitívom aj negatívom internetu je množstvo informácií, ktoré poskytuje. Na jednej strane sa dá na ňom nájsť takmer všetko, na strane druhej je informácií priveľa. Používatelia ich teda ani nestíhajú vnímať. Okrem toho je v mnohých prípadoch ťažké overiť si ich hodnovernosť. Napríklad celosvetovú internetovú encyklopédiu Wikipedia tvoria používatelia sami bez akejkoľvek koordinácie. Je teda len na nich, či sú informácie v nej správne.
Príkladom klamlivých správ sú tzv. hoaxy. Ide o poplašné alebo nepravdivé správy, ktoré sa šíria zväčša e-mailom.
Internet mal byť len pre armádu a vedcov
Predchodca siete internet vznikol pre potreby americkej armády v čase studenej vojny. Američania chceli v prípade jadrovej vojny zabezpečiť komunikáciu medzi ministerstvami a vedeckými pracovníkmi bez centrálneho bodu. Ak by nepriateľ zničil jednu časť, druhá by bez problémov fungovala ďalej.
Tak vznikla na konci roku 1969 prvá sieť Arpanet a spájala štyri americké univerzity. Využívali ju najmä vedci.
O pár rokov neskôr sa k Arpanetu postupne pripájali podobné siete po celom svete. V Európe to boli Eunet a Earn.
Najväčší rozmach internetu sa začal, keď anglický počítačový expert Timothi Berners-Lee vytvoril internetovú službu world wide web známu pod skratkou www. Táto služba vznikla, aby zlepšila komunikácie medzi vedeckými pracovníkmi v rôznych častiach sveta, ktorí skúmali podobné projekty. Vďaka atraktívnym možnostiam v prenášaní dát, videa a zvuku sa stala veľkým lákadlom pre bežných ľudí a položila základ masového celosvetového rozšírenia internetu.
(ho)
