Článok pokračuje pod video reklamou
Bratislava 13. februára (TASR) - Rast slovenskej ekonomiky v 4. štvrťroku 2006, ktorá podľa dnes zverejneného rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR medziročne reálne vzrástla o 9,5 %, bol pre trh príjemným prekvapením. Za pokračovaním výrazného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska je pritom podľa analytikov najmä dopyt zo zahraničia.
"Predpokladáme, že za týmto rastom stojí kombinácia rastu súkromnej spotreby a silného zahraničného dopytu," uviedol pre TASR analytik Tatra banky Juraj Valachy, s čím súhlasia aj ostatní analytici. Možno špekulovať, doplnil hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth, že hlavným faktorom výrazného rastu SR bol popri automobilovom najmä elektrotechnický priemysel. Mesačné štatistiky z vybraných odvetví, upozornil Valachy, nenaznačovali takýto silný rast, preto sme my aj trh čakali menší rast HDP ako v predchádzajúcom štvrťroku. Prevládajúci konsenzus na trhu naznačoval rast ekonomiky o 8,1 %. "Myslíme si, že rast domácej spotreby sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku nezrýchlil. Pozitívne prekvapenie mohli priniesť skôr fixné investície a čistý export," domnieva sa Mária Valachyová zo Slovenskej sporiteľne.
Hlavný ekonóm Citibank Czech Republic Miroslav Plojhar očakáva, že rýchle tempo rastu slovenskej ekonomiky bude pokračovať aj v tomto roku. V tom s ním súhlasia všetci analytici, ktorí bez výnimky posúvajú svoje odhady nad 8 %. "Štruktúra rastu by sa však mala zmeniť. Vyšší podiel by mal pripadnúť na zahraničný dopyt, pričom hlavným motorom tohto posunu bude automobilový priemysel," spresnil Plojhar. K tomu sa podľa Tótha môže v 1. štvrťroku 2007 vďaka miernejšej zime pridať aj stavebníctvo. "Je možné, že v prvom, prípadne aj druhom štvrťroku bude rast presahovať 10 %," dodal. Dvojciferný rast v 1. kvartáli očakáva aj Valachy, a to 11,5 %.
Pre menovú politiku Národnej banky Slovenska (NBS) by dnešné údaje podľa analytika Tatra banky nemali priniesť nič prelomové. Vysoký rast HDP by mal byť v súlade s jej očakávaniami a, navyše, ho centrálna banka momentálne považuje za zdravý a neinflačný. "Ak príde k spomínanej zmene štruktúry rastu HDP, ani vysoké tempo nebude predstavovať výraznejšie riziko pre inflačný výhľad v SR," pridal sa Plojhar. Aj preto väčšina analytikov očakáva najneskôr v 2. polroku tohto roka zo strany NBS znižovanie kľúčových úrokových sadzieb. Súvisí to so súčasným aj očakávaným posilňovaním slovenskej koruny, ako aj s približovaním sa k sadzbám platným v eurozóne. Tie sú momentálne na úrovni 3,5 %, zatiaľ čo základná úroková sadzba NBS je 4,75 %.
Takýto optimizmus však nezdieľa hlavný ekonóm ING. "Silnejší rast vytvára väčší priestor pre posilnenie slovenskej koruny a menší priestor pre znižovanie sadzieb. Pri tak vysokom raste sa môže objaviť snaha začať diskusie o revalvácii centrálnej parity," upozornil Tóth. Od parity na úrovni 38,455 SKK/EUR, ktorá bola stanovená v novembri 2005 pri vstupe SR do mechanizmu výmenných kurzov ERM II, je koruna momentálne vzdialená približne o 10 %. Povolená odchýlka v oboch smeroch je pritom maximálne 15 %.
