FT: Slovensko je laboratórnym experimentom otvorenej ekonomiky

Londýn/Bratislava 20. februára (TASR) - Slovensko je laboratórnym experimentom toho, čo sa stane, keď malá, chudobná ekonomika priláka dve veľké automobilové investície. Montážny závod PSA Peugeot Citro‰n v Trnave a závod Kia pri Žiline začali s výrobou vlani a do dvoch rokov chcú dosiahnuť plný výkon. Spolu s dávno usadeným Volkswagenom v Bratislave sa stane Slovensko krajinou s najvyššou produkciou osobných automobilov na obyvateľa. Ročne ich bude vyrábať 850 000.

Vlani v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla výroba automobilového priemyslu o 75 % a sektor má 30-% podiel na slovenskom vývoze, uvádza dnes denník Financial Times vo svojej prílohe o Slovensku.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) predpokladá, že samotné dve nové automobilky prispejú v rokoch 2006 až 2008 k rastu slovenskej ekonomiky 4 percentuálnymi bodmi. Predpokladá sa, že v minulom roku dosiahlo Slovensko rekordný prírastok hrubého domáceho produktu (HDP) 8,2 %, pričom v druhom polroku vzrástol asi o 10 %. Podľa OECD slovenský HDP v tomto roku znovu vzrastie o 8 % a na budúci rok by sa mal rast zmierniť, ale zostať ešte pôsobivý 5,7-%. Tento dynamický vzostup má podiel na raste reálnych miezd a spolu s migráciou viedol k silnému poklesu nezamestnanosti, ktorá je dlhodobo najväčším problémom krajiny.

Ale 12-% miera nezamestnanosti je ešte stále po Poľsku najvyššou v EÚ. Na chudobnom východe Slovenska zostáva viac ako pätina obyvateľov bez práce. To čiastočne vysvetľuje, prečo predchádzajúci premiér Mikuláš Dzurinda prehral vlani v júnových parlamentných voľbách.

Rast je taký silný, že sa objavujú obavy, či nedošlo k prehriatu ekonomiky, či mzdy nerastú príliš rýchlo a neznamenajú nebezpečenstvo pre konkurencieschopnosť Slovenska. Západné Slovensko, kde sú umiestnené všetky tri automobilky, sa búrlivo rozvíja, vzniká boom v bytovej výstavbe a dochádza k nedostatku kvalifikovaných pracovníkov. Avšak mzdy rastú pod priemerným tempom vzostupu produktivity a mzdy v priemysle dosahujú len štvrtinu ich úrovne v eurozóne.

Inflácia je teraz hlavnou prekážkou Slovenska pri plnení maastrichtských kritérií na prijatie eura v januári 2009. V úsilí o odvrátenie hrozby jeho neprijatia centrálna banka sprísnila menovú politiku.

Vďaka zhodnocovaniu meny a poklesu cien energií sa zdá, že sa infláciu podarí zvládnuť a budúci jún prejde krajina maastrichtským testom. Druhým problémom je výška rozpočtového deficitu. Premiér Robert Fico zdedil vlani rozpočtový deficit 3,4 % HDP. Jeho vláda by v tomto roku znížiť jeho úroveň pod 3 %, čo by umožnilo, aby Slovensko na budúci rok v júni vyhovelo požiadavkám na prijatie eura.

Informoval o tom britský denník Financial Times.