Brusel 20. februára (TASR) - Ministri životného prostredia členských krajín Európskej únie dnes podporili návrh Európskej komisie (EK) na redukciu emisií skleníkových plynov. EK navrhla zníženie emisií CO2 v EÚ o 20 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990 a v prípade, že sa zapoja aj industrializované štáty sveta, by išlo o 30-% redukciu.
Podľa nemeckého predsedníctva členské krajiny v podstate súhlasia s tým, aby bol tento cieľ záväzný, treba však ešte doriešiť otázku rozdelenia podielu redukcie emisií medzi jednotlivé krajiny; 20-% zníženie totiž neznamená, že ho bude musieť dosiahnuť každá krajina, ale únia ako celok.
"Pre nás je dôležité to, že ten záväzok, ktorý je znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 %, fakticky Slovensko už naplnilo. My sme v rámci Kjótskeho protokolu naplnili už 24 %, čiže pre Slovensko by to nemal byť problém, otázne je, ako budú stanovené jednotlivé kritériá," uviedol slovenský minister životného prostredia Jaroslav Izák.
Zníženie emisií o 8 %, ku ktorému sa EÚ zaviazala v rámci Kjótskeho protokolu, podľa Izáka väčšina krajín únie dosiahne, hoci niektoré štáty s tým majú problémy.
Východiskovou hodnotou, s ktorou sa bude objem emisií v roku 2020 porovnávať, by mal byť rok 1990, avšak táto otázka bude ešte predmetom diskusie. Niektorí noví členovia únie ako napríklad Poľsko totiž požadujú ako referenčnú hodnotu rok 1988 alebo 1989, pretože po páde komunizmu došlo k poklesu priemyselnej výroby, a teda bol aj nízky objem emisií. Izák potvrdil, že pre Slovensko stanovenie roku 1990 ako referenčného problém nepredstavuje.
V súvislosti s hodnotením národných alokačných plánov pre emisné kvóty sa podľa slovenského ministra Slovensko čiastočne prikláňa k názoru Lotyšska, ktoré hovorí o diskriminácii nových krajín zo strany EK. Obidva štáty spĺňajú záväzky voči Kjótskemu protokolu, aj napriek tomu im však EK nariadila znížiť emisné kvóty pre roky 2008-12.
"Žiadame komisiu, aby stanovovanie v rámci národných alokačných plánov i prerozdelenie tohto záväzku bolo skutočne transparentné, spravodlivé a férové. Malo by sa to stanovovať postupne a mali by sa zohľadňovať špecifiká jednotlivých krajín," zdôraznil Izák.
Slovensko pristúpilo k právnym krokom voči komisii, pretože si myslí, že Brusel nezohľadnil pri stanovovaní kvót pre SR miestne špecifiká vrátane odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, pričom tento výpadok sa bude musieť do určitej miery nahrádzať využívaním fosílnych palív.
Rada EÚ pre životné prostredie sa dnes zaoberá aj návrhom EK na zníženie emisií CO2 vypúšťaných automobilmi zo súčasných 160 g/km na 130 g/km. Slovensko podľa Izáka tento návrh podporuje, no požaduje spresnenie podmienok.
"Prikláňame sa k návrhu EK, ide len o to, aby sa spresnili podmienky, ako sa to bude stanovovať - nielen tým, že sa budú zavádzať nové technológie priamo do automobilov, ale mali by sa zohľadňovať i iné kritériá, prípadne možno daňové zvýhodnenia i možno ďalšie investície do obnoviteľných zdrojov a do biopalív," myslí si Izák.
Stratégia znižovania emisií skleníkových plynov bude aj na programe zasadnutia európskych lídrov, ktoré sa uskutoční začiatkom marca v Bruseli.