Článok pokračuje pod video reklamou
Banská Bystrica 7. marca (TASR) - Výmenou správcu konkurznej podstaty skončila dnešná prvá schôdza veriteľov skrachovanej akciovej spoločnosti Lovinit Lovinobaňa v Banskej Bystrici. Martin Kováčik vystriedal na návrh jej najväčšieho veriteľa Všeobecnej úverovej banky (VÚB) s pohľadávkou 143 miliónov Sk v tejto funkcii Martu Todekovú.
Reakciu na ponuku od nového správcu očakáva aj druhý najväčší veriteľ firmy Lovinit - Invest Kapitál (IK). "Ako záložný veriteľ a investor sa snažíme zachrániť technológiu Lovinitu aspoň formou jej prenájmu a ďalej ju využívať. Na našu záväznú a najvýhodnejšiu ponuku celého areálu podniku, to jest nehnuteľností i technológie, z decembra 2006 doterajšia správkyňa nereagovala. O prenájom sme v zmysle zákona požiadali prostredníctvom firmy Slovmag Lubeník, ktorej sme so 67 % akcií väčšinovým vlastníkom. Prenajímateľ by totiž mal mať aj v predmete činnosti výrobu žiaruvzdorných stavív, v čom má Slovmag podľa odborníkov dominantné postavenie," uviedol pre TASR predseda Predstavenstva IK, a. s., Bratislava Juraj Vrábel.
Konkurz na majetok Lovinitu vyhlásil Okresný súd v Banskej Bystrici v októbri 2006. Vyhovel tak žiadosti navrhovateľa, ktorým bola samotná spoločnosť Lovinit. Pohľadávky v celkovej výške takmer 394 miliónov Sk prihlásilo podľa doterajšej správkyne konkurznej podstaty 376 veriteľov. Z celkovej sumy poprela pohľadávky za vyše 7,1 milióna Sk.
Zhoršujúca sa situácia v podniku sa vyhrotila vlani začiatkom septembra, keď pre nesplácaný vyše 140-miliónový dlh zablokovala VÚB Lovinitu účet. Zamestnanci namiesto augustových miezd dostali iba po 3 500 Sk. Majiteľ Lovinitu, advokát a exposlanec HZDS Dušan Macuška, sa spoliehal, že pohľadávku od VÚB kúpia ohlásení záujemcovia a banka potom podľa prísľubu účet odblokuje. Do polovice októbra však pohľadávku nikto nekúpil. Keďže spoločnosť nemala ani na nákup surovín, výrobu zastavila.
Lovinit, ktorý produkoval žiaruvzdorné magnezitové stavivá pre oceliarsky, sklársky a metalurgický priemysel a cementárne, exportoval takmer 96 % produkcie. Tržby skrachovanej firmy dosahovali ročne bezmála 700 miliónov Sk. Napriek dobrému odbytu sa v ostatných rokoch firma dostala do straty. Podľa bývalého manažmentu bolo príčinou najmä posilňovanie kurzu slovenskej koruny a zvýšenie cien energií.
