BRATISLAVA. Tento rok by sme sa po prvý raz v histórii mohli mať lepšie ako Maďari. Čechov by sme mohli v životnej úrovni dobehnúť tak o 10 až 15 rokov. Za podobný čas by sme sa mohli dostať na priemer životnej úrovne 25 štátov Európskej únie. Dobiehanie starých členov pôvodnej pätnástky však potrvá desaťročia. Vyplýva to z odhadov oslovených analytikov.
Vychádzali pritom z porovnávania hrubého domáceho produktu na obyvateľa, prepočítaného cez paritu kúpnej sily. Je to najbežnejší ukazovateľ na porovnávanie životnej úrovne medzi krajinami. Zjednodušene, porovnáva sa celková hodnota vyrobených tovarov a služieb v ekonomike, prepočítaná na jedného obyvateľa špeciálnym kurzom.
K tomu, že sme sa dotiahli na Maďarov, prispel súčasný vysoký ekonomický rast. Ten bol vlani 8,3 percenta. Pôvodne sa čakalo, že to bude menej ako sedem percent. Tento rok by rast mal byť ešte o niečo vyšší ako minulý rok.
Maďari zaostali
Maďarská ekonomika naproti tomu rastie oproti predpokladom oveľa pomalšie. Maďarsko totiž nerobilo reformy, nešetrilo v rozpočte, čo zvýšilo verejný dlh. Následne stúpli úroky pre firmy aj ľudí, čo vyvolalo rast cien. Životná úroveň stúpala pomalšie.
Podľa hlavného analytika ING Bank Jána Tótha by Slovensko tento rok mohlo v životnej úrovni dosiahnuť 65 percent priemeru v únii, teda asi o percento viac ako naši južní susedia. Česko je na tom oveľa lepšie. V súčasnosti dosahuje približne 75 percent priemeru únie. Už teraz sme však na tom lepšie ako Poliaci. „Za posledných 5 rokov sme však vďaka štrukturálnym reformám pridali plyn a tempo dobiehania sa prakticky strojnásobilo,“ povedal ekonóm UniBanky Viliam Pätoprstý.
Exminister financií Ivan Mikloš povedal, že ak by sa rast ustálil na siedmich percentách, Španielov a Talianov dobehneme o sedem rokov.
Treba prejsť k službám
S dobiehaním Česka a únie to také jednoduché nie je. Zdroje súčasného vysokého rastu sa za pár rokov vyčerpajú. Ak sa výroba v automobilkách ustáli, už nebudú tlačiť rast ako teraz. Na to, aby sme dostihli starú úniu aj Česko, potrebujeme sa orientovať na služby. Teda napríklad na informačné technológie či finančné alebo iné poradenstvo. Sú to odvetvia s vyššou pridanou hodnotou a aj platmi. Ekonomike a ľuďom prinášajú viac bohatstva ako priemysel.
„Najefektívnejšie na zrýchlenie sú štrukturálne zmeny, teda prechod od konkurencieschopnosti postavenej na nízkych mzdách smerom k ekonomickej sile postavenej na unikátnom know-how alebo špecifickom vzdelaní,“ povedal Pätoprstý.
Chýba reforma školstva
Dobiehanie vyspelejších štátov by mohlo byť rýchlejšie, ak by sme viac dávali na vzdelanie a vedu. „Z dlhodobého hľadiska môžeme mať problémy s dobiehaním preto, že investície do vzdelania a vedy sú príliš nízke,“ povedal ekonóm SAV Viliam Páleník.
Napríklad na vedu nedávame ani percento HDP. Pätoprstý k tomu dodáva, že „najväčším hendikepom v rýchlom dobiehaní je v súčasnosti odkladanie reformy vzdelávacieho systému“.
