Bratislava 11. marca (TASR) - Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR Viera Tomanová v diskusnej relácii TA3 V politike potvrdila, že miera vplyvu odborov v podnikoch navrhovaná v novele Zákonníka práce bude ešte predmetom diskusie so zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov.
Dodatočne bude tento návrh novely zaradený aj do programu Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva, ktorá bude 12. marca.
Podľa predkladateľky návrhu novely by sa mohli ešte otvoriť aj ďalšie sporné otázky, ako sú nadčasy, závislá práca, živnosť, reťazenie dohôd a iné.
V debate poslankyňa Národnej rady SR za SDKÚ-DS Iveta Radičová uviedla pozitíva v navrhovanom Zákonníku práce, napríklad ochranu, bezpečnosť a zdravie pri práci a rozšírenie práv zamestnancov. Zákonník práce je podľa Radičovej "dôležitý preto, aby podporoval rast nových pracovných miest, aby podporoval šance zvyšovania príjmu každému občanovi a nebol tvrdou prekážkou na zmenu zamestnania". K tomu podľa nej musí byť súhra zamestnancov a zamestnávateľov a tá nie je v návrhu.
Predmetný návrh však obsahuje ustanovenia o tom, že "záujmy odborov sú podstatne silnejšie, širšie uplatnené ako záujmy zamestnancov aj zamestnávateľov", podčiarkla exministerka.
Obe diskutujúce sa nezhodli aj na rozsahu právomocí odborov a zamestnaneckých rád, ktoré v niektorých podnikoch v súčasnosti fungujú. Tomanová zastáva názor, že už dnes sila odborov je vysoká vďaka ich zázemiu, prieskumnej činnosti a odborníkom, s ktorými spolupracujú, čo však chýba zamestnaneckým radám. "To bol dôvod, prečo sme im prisúdili možnosť spolurozhodovania a vyjednávania, je to na mieste," podčiarkla rezortná šéfka.
Aj na vymedzení pojmov závislá činnosť a živnosť vyjadrili Tomanová a Radičová rozdielny pohľad. Podľa Tomanovej návrh novely Zákonníka práce jednoznačnejšie už obe kategórie definuje. Ako uviedla, živnosť musí byť chápaná ako činnosť sústavná, samostatná, prevádzkovaná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Ale závislá činnosť sa realizuje osobným výkonom práce zamestnanca, ide o vzťah k nadriadenosti zamestnávateľa k zamestnancovi a poberanie mzdy alebo platu.
Podľa Radičovej sa závislá činnosť vymedzuje rôzne, na základe napríklad počtu hodín odpracovaných pre toho istého zamestnávateľa opakujúco sa niekoľko mesiacov, alebo je podmienená špecifikom kategórie pracovníka, ako je tomu v Európskej únii. "Ale nikde nie je definovaná spôsobom, že pokiaľ živnostník vykonáva prácu na pracovisku daného zamestnávateľa, tak toto je jedno z kritérií, že už ide o závislú prácu," zdôraznila Radičová.