Keby sa na tranzitný plynovod napojil najväčší odberateľ plynu Duslo Šaľa a obišiel tým distribučnú sieť SPP, domácnosti by to pocítili na vyššej cene.
BRATISLAVA. Potom, čo sa v novele regulačného zákona nepodarilo presadiť možnosť zakázať budovanie paralelných distribučných plynovodov, keď súčasné majú dostatočnú kapacitu, začínajú sa objavovať záujemcovia o ne. Ministerstvo hospodárstva požiadali o povolenie vybudovať si vlastnú distribučnú sieť ďalšie dve spoločnosti. Podnikatelia tak môžu obísť distribučné poplatky za plyn, ktoré platia SPP, a napojiť sa priamo na tranzitný plynovod. Tým však zároveň tlačia na zvýšenie cien plynu pre ostatných odberateľov.
„Áno, na ministerstve sú v súčasnosti dve žiadosti. Názvy spoločností zverejníme až po správnom konaní, lebo by im to mohlo v rámci konkurenčného boja uškodiť,“ povedal hovorca rezortu Branislav Zvara.
Odpojenie je výhodné najmä pre spoločnosti sídliace blízko tranzitu. Podľa viacerých zdrojov má o to záujem aj najväčší odberateľ plynu Duslo Šaľa. Spoločnosť to však sama nepotvrdila, jej hovorca na naše otázky už dlhší čas nereagoval a nedalo sa s ním ani spojiť.
Polkorunové zdraženie
V súčasnosti už jedna firma vlastné potrubia buduje. „Povolenie na budovanie priameho napojenia na prepravný plynovod zatiaľ získala len spoločnosť Gas Trading,“ povedala hovorkyňa SPP Dana Kršáková. Spoločnosť SPP distribúcia sa v tejto súvislosti obrátila so žalobou na Najvyšší súd, ktorý to posunul krajskému.
Spoločníkom Gas Tradingu je spoločnosť Slovintegra, kde je predsedom predstavenstva Slavomír Hatina, jeden z privatizérov Slovnaftu v 90. rokoch.
Plynári už predtým upozorňovali, že odpojenie väčších firiem bude znamenať zvýšenie cien plynu pre ostatných, teda aj pre domácnosti. „Na ilustráciu, už pri výpadku desať percent objemu distribuovaného plynu by to mohlo znamenať zvýšenie priemernej ceny zemného plynu pre odberateľov, ktorí zostávajú pripojení, rádovo o jednotky percent,“ povedala Kršáková. Pri troch percentách by išlo zhruba o 50 halierov na kubík plynu.
Dôvodom je to, že náklady na prevádzku a opravy potrubí neklesnú, ale skladať sa na to bude menší počet odberateľov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý prepravné aj distribučné poplatky určuje, hovorí o podobných číslach. V prípade odpojenia desiatich veľkých odberateľov by kubík plynu zdražel asi o 40 halierov.
V roku 2005 spotrebovali firmy 4,6 miliardy kubických metrov plynu, domácnosti asi 1,7 milardy kubíkov.
Nebezpečenstvo precedensu
Z týchto dôvodov sa ešte počas pripomienkového konania snažil Tibor Mikuš z HZDS v novele regulačného zákona presadiť, aby štát mohol za určitých okolností zakázať vybudovanie konkurenčných prípojok v blízkosti už existujúcich distribučných sietí. Jeho návrh, ktorý vychádzal z európskej smernice a bol v súlade s regulačnou politikou Slovenska, však parlament zamietol.
Vydávanie takýchto povolení znamená podľa SPP navyše nebezpečenstvo precedensu a tlak na prehodnotenie princípu „poštovej známky“ pri poplatkoch za distribúciu. Ide o princíp solidarity, pri ktorom výška distribučného poplatku nezávisí od vzdialenosti potrebnej na dodanie zemného plynu.
Princíp poštovej známky
SPP rozpočítava distribučný poplatok rovnomerne na všetkých odberateľov. Tak platí za plyn domácnosť na Orave rovnako ako odberateľ sídliaci na juhu Slovenska v blízkosti tranzitného plynovodu, hoci na Oravu musel plyn putovať stovky kilometrov navyše. Ak sa veľké firmy odpoja, na distribučné potrubia sa bude skladať menej odberateľov a cena plynu sa zvýši.
