Firmy nevedia prepúšťať

OTÁZKA:

OTÁZKA:

Nedávno ste vo svojej rubrike písali o vhodnom postupe pri najímaní ľudí. Môžete sa rovnako detailne vyjadriť aj k prepúšťaniu? Myslím, že ma prepustili nesprávnym spôsobom.

Anonym, Balch Springs, Texas

ODPOVEĎ:

„Neprekvapilo by nás to. Prepúšťanie ľudí, ktoré nevyvolá veľa trpkosti, je v biznise také vzácne, až sa zdá, že je priam nemožné.

Je to však možné. Vyžaduje to priam až nadprirodzený postoj od riaditeľov. Najmä, aby zotrvali s prepúšťanou osobou počas celého mučivého procesu. Polovica správneho prepúšťania spočíva v umení neutiecť po tom, čo poviete zbohom. Druhá polovica v umení nedopustiť, aby toto zbohom prišlo, ako prekvapenie. Nehovoríme o prepúšťaní pre hrubé porušenie morálky. Hovoríme o „odchode“ ľudí pre nedostatočný výkon, čo je oveľa náročnejšie z jedného dôvodu. V takých prípadoch sú zamestnanec a jeho šéf skoro vždy v konflikte.

Bob a „Bobek“

Vezmime si prípad Boba, typického prepracovaného manažéra, ktorý chce docieliť minimálnu úzkosť vo svojej organizácii, a Richarda, milého podriadeného, ktorý niekoľko rokov podáva mdlé a podpriemerné výkony. Richard napácha toľko chýb, že Bob chce, aby odišiel. Zožiera ho však rozhodnutie, že by mal Richarda prepustiť. Celé týždne zápasí so svojimi citmi. Narieka pred manželkou: „Richard vyletí z kože. Vôbec nič netuší. A dcéra mu práve začala chodiť na vysokú.“

Richard sa zatiaľ ďalej pachtí v práci. Možno cíti Bobove rozpaky, ale predpokladá, že nejde o nič osobné. Uisťuje sa, že mu nedal nijaké výstrahy. Vraj sa dokonca zlepšil o tri percentá a zožal niekoľko pochvalných komentárov. Richard napokon skutočne zbabre projekt a Bob je v koncoch. Zavolá si ho a vyleje to naňho celé. „Ľudia pridlho nesú bremeno tvojej práce a nikto to už nevie zniesť,“ hovorí. „Musíš odísť, ľutujem.“

Rana do žalúdka

Richard tam sedí, akoby bol dostal ranu do žalúdka. Bob si mlčanie nesprávne vysvetlí tak, že Richard to prijal a náhlivo ukončí celé stretnutie. Veľká chyba. Do 24 hodín Richard

začne pociťovať zlosť a nepriateľstvo. Nikto mu nikdy nepovedal, že pracuje zle! Sám seba presvedčí, že jeho prepustenie je do neba volajúca urážka. Zatiaľ čo Richard stále viac cíti zlosť, Bob sa cíti dobre, ako už dávno nie. „Nakoniec som to urobil,“ rozpráva manželke. „Aká úľava! Neviem sa dočkať, kedy nájdem nejakú náhradu.“ Požiada niekoho z oddelenia ľudských zdrojov, aby dal dokopy slušný balíček odstupného pre Richarda a dá mu dva

týždne, aby „dal veci do poriadku“. Potom sa zo všetkých síl snaží, aby sa mu na chodbe vyhol. Je za takýchto okolností čudné, ak Richard zažaluje firmu alebo začne okolo seba šíriť nepravdy a pocity krivdy v tom, čo sa mu stalo? Je čudné, že keď Richarda napokon zamestná zákazník tejto firmy, zrazu nechce robiť obchody s Bobom?

Čas na rozhliadnutie

A predsa k tomuto scenáru prepúšťania v obchode stále dochádza. Ako by sa teda mali manažéri pri prepúšťaní správať? Začnime prevenciou pred prekvapením, že k prepúšťaniu dochádza. To sa dá ľahko dosiahnuť prísnym systémom úprimného hodnotenia výkonov, najmenej dva razy ročne. Každý zamestnanec musí vždy vedieť, kde sa nachádza. Hlavne, ak je príliš blízko k odchodu. Keď manažér včas nepripraví zamestnanca na to, že mu hrozí prepustenie, mal by mu pri správe o prepustení oznámiť, že mu napríklad poskytnete šesť mesiacov, aby si našiel miesto. Také, kde jeho schopnosti využijú lepšie.

Vedúci môže mať pocit, že už strávil dosť času s osobou chabých výkonov. Pravda je, že s ňou musí stráviť ešte určitý čas. Bob považoval svoju úlohu za splnenú, keď Richarda prepustil. No vtedy sa jeho úloha len začala. Dobré prepustenie znamená, že sa manažér stane koučom a poradcom. Pravidelne bude brať zamestnanca na obedy, bude sa mu častejšie venovať. Navrhne mu nové oblasti pre jeho profesionálne pôsobenie alebo nové firmy. Pomôže mu, ako sa len dá, aby zo seba zmyl pachuť poníženia z odchodu.