BRATISLAVA 23. marca (SITA) - Daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku merané ako podiel daní a odvodov na hrubom domácom produkte bolo v roku 2005 tretím najnižším v Európskej únii (EÚ). Medziročne kleslo o 0,5 percentuálneho bodu na 29,5 % HDP. Ako uvádza Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií, jedným z hlavných dôvodov tohto poklesu bolo presmerovanie časti odvodov do druhého dôchodkového piliera. Tieto príspevky totiž nie sú príjmom verejnej správy, ale považujú sa za súkromné úspory. V roku 2005 bolo z tohto dôvodu celkové zaťaženie daňami a odvodmi nižšie o 0,6 % HDP. Kvôli rastúcim príspevkom sporiteľov do dôchodkových správcovských spoločností by teda podľa IFP malo celkové daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku ešte klesnúť.
Podľa údajov štatistického úradu Európskej únie (EÚ) - Eurostatu dosiahlo Slovensko v rokoch 1995 až 2005 najvýraznejší pokles daňového a odvodového zaťaženia spomedzi všetkých krajín EÚ 25, a to o 10,2 % HDP. Okrem príspevkov do dôchodkových správcovských spoločností sa pod tento výsledok podľa IFP podpísala aj štruktúra rastu ekonomiky, ktorú ťahal najmä rast exportnej výkonnosti. Export sa totiž takmer vôbec neodzrkadľuje vo vyššom plnení daní. Ďalšou príčinou poklesu daňového zaťaženia bolo tiež znižovanie sadzieb daní a úpravy odpočítateľných položiek.
Reforma daňového systému a nadviazanie vymeriavacích základov pre platenie sociálnych odvodov na vývoj priemernej mzdy v ekonomike sa po roku 2004 podľa IFP zaslúžili o stabilizáciu daňového a odvodového zaťaženia. "Napriek tomu by trend v jeho znižovaní mal pokračovať minimálne z dôvodu rastúceho výpadku príjmov do druhého piliera dôchodkovej reformy," uvádza inštitút. V roku 2006 sa z tohto dôvodu odhaduje výpadok príjmov verejnej správy na úrovni približne 1,1 % HDP, čo by znamenalo medziročný pokles daňového a odvodového zaťaženia o ďalšieho 0,5 percentuálneho bodu. Definitívne údaje o výške zaťaženia za rok 2006 však budú k dispozícii najskôr k 1. októbru tohto roka.
Podľa údajov Eurostatu sa celkové daňové a odvodové zaťaženie v 25-člennej únii zvýšilo v roku 2005 o 0,4 percentuálneho bodu na 40,9 %. Išlo o prvý medziročný nárast od roku 2001. Najnižšie zaťaženie dosiahli nové členské štáty EÚ. Nižšie daňové zaťaženie ako SR mali v sledovanom roku len Rumunsko, a to na úrovni 28,8 % a Litva s 29,2 %. Naopak najvyššie daňové a odvodové zaťaženie bolo v rámci EÚ vo Švédsku, kde podiel daní a odvodov na HDP predstavoval 52,1 %. Na druhom mieste skončilo Dánsko s podielom 51,2 %.
