Prístavy, ktoré Číňania skupujú alebo budujú v zahraničí, dostali prezývku perly. Ich cieľom je metódami obchodu eliminovať vplyv, ktorý nad rozhodujúcimi námornými cestami získali Spojené štáty.
Donedávna ospalé rybárske mestečko Gwadar na juhozápadnom pobreží Pakistanu prechádza už po šiesty rok premenou, ktorá minulý týždeň vyvrcholila slávnosťami, aké tam ešte nezažili. Spusteniu prevádzky nového námorného prístavu prišli požehnať vrcholní predstavitelia Pakistanu a Číny. Účasť čínskeho ministra spojov Li Šeng-lina nebola náhodná.
Cez Gwadar k najväčším ropným trasám
Číne sa totiž podaril husársky kúsok, ktorým vniesla do mocenských pomerov v oblasti Perzského zálivu a v Indickom oceáne čerstvý vietor.
Gwadar sa nachádza na pobreží Arabského mora v pakistanskej provincii Balučistan. Tá hraničí na severe s Afganistanom a na západe s Iránom, od ktorého Gwadar delí iba 72 kilometrov. Ešte príťažlivejšia je blízkosť strategického magnetu - Perzského zálivu, cez ktorý vedú námorné trasy tankerov do celého sveta. Len 400 kilometrov na západ od Gwadaru leží Hormúzska úžina, cez ktorú prechádza asi 40 % svetovej prepravovanej ropy.
Najväčším spotrebiteľom ropy na svete sú Spojené štáty. Ako globálna veľmoc venujú na udržiavanie bezpečnosti pozdĺž hlavných námorných trás enormné prostriedky. Poskytujú tým ochranné služby aj flotilám iných krajín bez ohľadu na to, či o to stoja.
Pakistanci hosťom povolia aj budovať letisko
Výhody a nevýhody Američanmi stráženého poriadku vo svetových moriach zvažuje druhý najväčší spotrebiteľ ropy – Čína. Ambície dobehnúť hospodársky do polovice storočia USA nijako neskrýva. Menej otvorene hovorí o vojenskom doháňaní Američanov. Mohutným každoročným navyšovaním rozpočtu na obranu (najnovšie takmer o 18 % ročne) to však ilustruje aj bez slov.
Číne potrvá ešte roky, kým vybuduje vojenské námorníctvo na ochranu svojej obchodnej lodnej dopravy z Perzského zálivu a z Afriky. Dovtedy je nútená spoliehať sa na diplomaciu a hospodárske páky. Presvedčivým prostriedkom sa stáva masívne investovanie v krajinách, od ktorých kupuje energonosiče a suroviny, alebo okolo ktorých vedú trasy jej loďstva.
Pakistanský prezident generál Mušaraf dovolil Pekingu stať sa hlavným investorom do výstavby prístavu v Gwadare. „Naši čínski priatelia tu vybudujú aj veľkokapacitné letisko,“ pochválil ich pred agentúrou AFP.
Čína tak získava kontrolu nad rodiacim sa námorným a leteckým uzlom na dostrel od Perzského zálivu.
Čínsky náhrdelník možno skončí až v Afrike
Gwadar nezostane jediným oporným bodom Pekingu v priestore ťahajúcom sa medzi Afrikou, Perzským zálivom a Juhočínskym morom. Ako šnúru perál budujú čínski investori strategické oporné body v bangladéšskom prístave Chittagong v Bengálskom zálive a na Coco ostrovoch v Bengálskom zálive patriacich Mjanmarsku (Barme). V roku 2003 podpísala Čína s Kambodžou dohodu o vojenskej pomoci v podobe výcviku a dodávok zbraní. Okrem toho prehlbuje spoluprácu s thajským vojenským námorníctvom.
India, Japonsko, Taiwan, Rusko a USA sú znepokojení majstrovstvom Pekingu pretvárať potichu hospodársku moc na vojenskú. Súdiac podľa rozsiahlych investícií Pekingu do ťažby ropy v Afrike sa dá predpokladať, že šnúra čínskeho náhrdelníka sa rozšíri aj o tmavé perly na čiernom kontinente.
