Rozdielne názory však mali na to, o koľko sadzby poklesnú. Zníženie základnej sadzby (pre dvojtýždňové repo tendre) o 25 bázických bodov na 4,5 % považujú skôr za symbolické. Prekvapil ich asymetrický koridor jednodňových sadzieb, sterilizačnej a refinančnej, keď refinančná sa znížila o 25 bodov, no sterilizačná až o 75.
Podľa analytičky ČSOB Silvie Čechovičovej za znížením sadzieb sa skrýva aj snaha banky ukázať, že môže proti príliš silnej korune zasiahnuť aj cez nižšie sadzby. Preto aj znížila sterilizačnú sadzbu až o 0,75 percentuálneho bodu (p.b.) na 2,5 % z pôvodných 3,25 %. "Banka tak týmto spôsobom zrejme chce bojovať proti prílevu špekulatívneho kapitálu na trh. Je však otázne, či takéto opatrenie bude účinné," konštatuje. S tým korešponduje aj názor hlavného ekonóma VÚB Zdenka Štefanidesa, ktorý zároveň dodáva, že centrálna banka tak "ospravedlnila" svoje rozhodnutie znížiť úrokové sadzby o symbolických 25 bodov. "Trh už z väčšej časti započítal zníženie sadzieb o 50 bodov," pripomína.
"Je to ako ísť na rozzúreného medveďa s drevenou palicou. Investori sa báli dramatickejšieho zníženia, a tak im po dnešnom rozhodnutí spadol kameň zo srdca," komentuje hlavný ekonóm spoločnosti Next Finance Vladimír Pikora. Upozorňuje, že rad špekulantov začal opäť nakupovať slovenskú korunu, "pretože sa zdá, že slovenská centrálna banka nebude vo svojej politike agresívna". Koruna tak napriek zníženiu úrokov posilnila približne o 15 halierov.
NBS podľa analytika Slovenskej sporiteľne (SLSP) Michala Mušáka brala do úvahy predovšetkým 2 faktory, a to výmenný kurz a inflačný výhľad. "Po revalvácii centrálnej parity ERM II sa koruna k nevôli NBS výrazne posilnila a centrálna banka minulý týždeň intervenovala na devízovom trhu," pripomína. Aj keď koruna odvtedy zmazala väčšinu ziskov, argument o príliš silnom výmennom kurze prevážil nad opatrným prístupom s ohľadom na možné inflačné riziká, dodáva s tým, že výrazný rast cien ropy síce nemá až takú vysokú pravdepodobnosť, vplyv na slovenské šance na prijatie eura v roku 2009 by však výrazný mohol byť.
Analytici pripomínajú dnešné vyjadrenia viceguvernéra NBS Martina Barta, že dnešné zníženie sadzieb bolo motivované štruktúrou hrubého domáceho produktu a rastom produktivity práce. Navyše, Banková rada neidentifikovala žiadne nové inflačné riziká.
Odpoveď na otázku, aký bude ďalší vývoj sadzieb, dajú podľa Čechovičovej čísla z reálnej ekonomiky a ďalší vývoj kurzu. Analytici sa zhodujú, že sadzby by sa mohli ďalej znížiť, a to o ďalších 25 bodov v 2. štvrťroku a o rovnakú hodnotu v 3. kvartáli, čím by sa základná sadzba dostala na úroveň 4,0 %. "To by v danom momente mala byť úroveň zhodná so sadzbou Európskej centrálnej banky," dodávajú.