SME

Kohútiková: Euro je len prostriedok a výzva

Centrálnym bankovníctvom sa zaboberá od roku 1990. Vypracovala sa až na viceguvernérku Národnej banky Slovenska. Po uplynutí funkčného obdobia sa stala členkou predstavenstva VÚB. Hovoria jej lady Euro. Centrálnu bankárku však v sebe nezaprie. ELENA KOHÚ

Najdôležitejšou správou po voľbách v roku 2006 bolo podľa Eleny Kohútikovej to, že sa pokračuje v procese zavedenia eura.Najdôležitejšou správou po voľbách v roku 2006 bolo podľa Eleny Kohútikovej to, že sa pokračuje v procese zavedenia eura. (Zdroj: SME - IVAN ŠTULAJTER)
Centrálnym bankovníctvom sa zaboberá od roku 1990. Vypracovala sa až na viceguvernérku Národnej banky Slovenska. Po uplynutí funkčného obdobia sa stala členkou predstavenstva VÚB. Hovoria jej lady Euro. Centrálnu bankárku však v sebe nezaprie. ELENA KOHÚTIKOVÁ.

Ekonomika rastie rýchlo, klesá inflácia aj nezamestnanosť, zahraničný obchod je po rokoch v pluse. Je podľa vás Slovensko „odsúdené" na úspech alebo existujú riziká, ktoré by mohli pozitívne očakávania zvrátiť?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Úspech je vždy relatívna vec. V ekonomike aj v živote existujú fázy vzostupu a poklesu. Podstatné je, že ak nastane ekonomický pokles, aby bol čo najmiernejší. Mäkké pristátie vytvára priestor, aby ekonomika znova mohla rásť. Hoci je dnešný rast zdravý a podložený novými investíciami, ktoré rozšírili kapacitné možnosti ekonomiky, nebudeme ho mať stále vyše 8 percent."

SkryťVypnúť reklamu

Rast potiahla najmä rozbiehajúca sa výroba v automobilkách. Ale to sa nebude opakovať každý rok.

„Presne tak. Nové automobilky významne zvýšili výkonnosť ekonomiky a jej orientáciu na export. Nebudú však stále produkovať o 300-tisíc automobilov ročne viac. Ich kapacita sa naplní. Môžu ju zvyšovať postupne, ale už nie takým tempom. Otázka ďalšieho rastu bude závisieť od kvality ostatných investícií, ktoré k nám prídu."

Čo treba robiť preto, aby pristátie ekonomiky bolo mäkké?

„Dôležité je, aby výroby, ktoré na Slovensko prídu, boli založené na vzdelaní, vede a výskume. Za týchto okolností spomalenie hospodárstva nebude také bolestivé."

Nevidíte riziká v silnej závislosti ekonomiky od automobilového priemyslu? Tá je navyše výsledkom dotačnej politiky vlády. Štát tak predurčil profil ekonomiky.

SkryťVypnúť reklamu

„Nevidím v tom vážne riziko. Veľké firmy dostávajú štátne dotácie všade. Vezmite si Česko, ktoré má oveľa viac priamych zahraničných investícií ako Slovensko a tiež bojuje o tieto typy výrob. Dotácie treba chápať relatívne."

Ako to myslíte?

„Je oveľa lacnejšie, keď sem príde investor, ktorý na začiatku dostane určitú dotáciu, ako keby vláda mala platiť nezamestnaných, reštrukturalizačné programy alebo sama rozbiehať nejaké výroby. Takto ľudia zarábajú, nestrácajú pracovné návyky, vidia perspektívu, naučia sa nové veci a jazyky. To sa nedá vyčísliť. Poznatky z vývoja iných krajín hovoria, že práve tieto veľké investície ekonomiku potiahnu."

Pri celosvetovej kríze automobilového priemyslu však môžeme mať problémy.

SkryťVypnúť reklamu

„Taká situácia môže nastať. Ale zoberme si, kde Slovensko leží. Náš odbytový trh je veľmi veľký. Keď sa výroba správne rozdelí z hľadiska odberateľov a krajín, do ktorých smeruje, vždy sa to dá eliminovať. Každý výrobca musí mať diverzifikovanú sieť odberateľov. Kríza väčšinou nenastane celosvetovo. Autá, ktoré sa u nás vyrábajú, sú najmä pre bežného spotrebiteľa, a tu sú možnosti trhu široké."

Stále sa hovorí o vede a výskume. Realita je iná. Slovensko je orientované na menej sofistikované výroby, a to sa tak rýchlo nezmení.

Znalostná ekonomika nie je o tom, že dnes sem príde a zajtra tu bude. Investície, ktoré k nám prišli, sú postupne nasledované sofistikovanejšími produkciami. Vytvorí to tlak, aby ľudia na sebe pracovali a školy začali na to reagovať. Najprv musí krajina prejsť tým, že sem prichádzajú veľké investície. Kedysi to bol Volkswagen, ktorý montoval autá. Dnes ich už vyrába. Dostali sme sa do fázy, keď sa začínajú využívať znalosti. Prichádzajú výroby, ktoré potrebujú ľudí vysokoškolsky a technicky vzdelaných. Už to nie sú len robotnícke profesie."

SkryťVypnúť reklamu

Súhlasíte, že tzv. znalostná ekonomika primárne leží na pleciach vlastníkov kapitálu?

„Áno. Zbytočne si vyškolíme napr. geológov, ktorí budú skúmať, či je zem taká alebo onaká, keď potrebujeme iné profesie. Donedávna bol, hlavne na východnom a strednom Slovensku, problém zohnať prácu. Dnes sa firmy sťažujú, že nemôžu nájsť ľudí. Dostávame sa do takzvanej štrukturálnej nezamestnanosti. Na jednej strane sú ľudia, ktorí by mohli pracovať, ale dopyt po kvalifikácii je iný ako ponuka. Firmy nechcú málo vzdelaných ľudí. To je znak, že v ekonomike sa čosi kvalitatívne deje."

Myslíte si, že kapitál si vynúti zmeny vo vzdelávacej štruktúre?

„Vláda nemá také vedomosti, aby vedela povedať, o aké profesie tu bude záujem napríklad o desať rokov. Prax musí tlačiť, že chce kvalifikovanejších ľudí a škola to musí cítiť. Dnes sme v situácii, že potrebujeme najmä technické kádre. V určitom období sa všetci hrnuli na ekonómiu, lebo tu bol rozmach bankovníctva a finančníctva. Keď príde niekto z Harvardu, beriete ho ako kvalifikovanejšieho, lebo viete, že škola ho donútila myslieť a tvorivo pracovať. Toto treba docieliť. Vyžaduje si to však čas a generačnú zmenu. Môže pomôcť, že je tu veľa zahraničných firiem, ktoré chcú kvalitu. Do školskej praxe sa to dostáva postupne. Aj mnohé vyspelé školské systémy v zahraničí vznikli z potrieb praxe a následnej reakcie školstva. Málokedy školy reagujú dopredu. Podstatné je, aby sa študenti naučili učiť, získavať informácie, dávať ich do súvislostí a samostatne myslieť. Keď vám škola dá toto, dá vám všetko."

SkryťVypnúť reklamu

Ako ste vnímali predvolebné diskusie o daniach? Jedna z nich sa mala dotknúť aj bankového sektora. Banky mali byť s monopolmi zdanené viac ako ostatní.

„To je uzavreté. Strany, ktoré chcú vo voľbách zvíťaziť, otvárajú kritické a pre nich kľúčové témy. Keď sa však robí vízia hospodárskej politiky vlády, veci sa ukazujú v iných súvislostiach a v diskusiách sa názory obrusujú. Vždy prichádza k určitému kompromisu. Hospodárska politika je ako motor v aute. Ide hladko a prináša, čo od nej obyvatelia očakávajú, len vtedy, keď sú všetky jej súčasti navzájom zladené. Po voľbách sa názory dostávajú do hospodárskej politiky a tie, čo vyčnievajú, sa musia potlačiť, aby motor išiel tak ako má."

Ide dnes motor ticho?

SkryťVypnúť reklamu

„Áno."

Čím to je?

„Rešpektovala sa ekonomická realita. Mechanizmy, ktoré fungujú, sa nezrušili. Ekonomika rastie rýchlo a vytvára dosť peňazí aj na sociálne veci bez toho, aby sa narušil celý systém. Iste, môžeme diskutovať, či razancia znižovania rozpočtového schodku je dostatočná."

Mala by byť výraznejšia?

„Áno, schodok by sa mohol znižovať rýchlejšie, ale vždy sa musí zobrať do úvahy realita. Z tohto pohľadu môžeme byť spokojní."

Čo bolo pre vás po voľbách najdôležitejšie?

„Že sa pokračuje v procese zavedenia eura."

Očakávate, že nedávny posun centrálnej parity koruny oproti euru je poslednou korekciou a mena sa udrží v novom pásme? Pýtame sa aj preto, že história nepozná krajinu, ktorá by pred zavedením eura, revalvovala svoju menu dvakrát.

SkryťVypnúť reklamu

„Nová centrálna parita bola stanovená vyššie, ako bol aktuálny trhový kurz. Je to signál, že Národná banka, Európska centrálna banka aj Európska komisia vidia rovnovážny kurz nie na úrovni 33 alebo 34 korún, ale na úrovni 35,44 koruny za euro. Už dlhšie bolo badať, že trhový kurz sa odkláňa od rovnováhy. Nie je to dobré, prináša to problémy. Za normálnych okolností by sa parita znova meniť nemusela."

Prečo sa kurz odkláňal?

„Z veľkej časti je stále závislý od vývoja ostatných mien v regióne. To, že silnie, je v poriadku. Ekonomika rastie rýchlejšie, ako sa čakalo, zahraničný obchod sa zlepšuje. Ale tieto faktory neboli až také silné. Finanční investori však nejdú len na Slovensko. Oni idú do regiónu a vedúcou menou v regióne je Poľsko. Pozerajú sa na región ako na celok a vidieť, že poľská mena je primárnym zdrojom pohybu. To znamená, že zhodnocovanie koruny od istej úrovne ovplyvňovali aj menové operácie investorov v regióne."

SkryťVypnúť reklamu

Hovorilo sa, že po vstupe do ERM II sa koruna stane menej závislou od regiónu.

„Mena čiastočne získala autonómiu. Napríklad teraz, keď sa posilňovala, ťahala so sebou celý región. Investori hrajú na to, že ekonomika je silná a chcú získať z toho profit. Nešli by sem však len pre Slovensko. Idú sem ako do regiónu. Väčšinou sa pozerajú na najväčšie ekonomiky V4, teda na Poľsko a Česko. Slovensko je dosť závislé od vývoja v Poľsku. No keď na poľský trh príde 500 miliónov eur, nikto si to ani nevšimne. Na Slovensku taký objem výrazne pohne kurzom."

Sme teda citlivejší z hľadiska špekulácií?

„Samozrejme. Náš trh je malý. To je, ako keď dáte rovnaké množstvo jedla pred človeka, ktorý váži 40 kg a pred stokilového. Ten chudší to nebude vládať zjesť a tučnejší povie, že chce viac."

SkryťVypnúť reklamu

Nie je to argument na to, že Slovensko malo vstúpiť do eurozóny spolu s ostatnými krajinami V4?

„Naopak, musíme euro prijať čo najskôr a vymaniť sa z týchto vplyvov. Ak tu máme mať kurz, ktorý je regionálny a nie náš vlastný, tak potom prechodom na euro nič nestrácame. My sme náš národný kurz už z tohto pohľadu dávno stratili."

Tým, že sme posudzovaní ako región?

„Áno. A okrem toho sme jeho najmenším článkom a navyše sme reštrukturalizáciu ekonomiky začali neskôr ako ostatní. Do Čiech prúdili investície od začiatku 90. rokov, k nám začali prichádzať takmer o desať rokov neskôr. Z tohto pohľadu sa naša ekonomika ešte tak neusadila a na devízovom trhu sa to prejavilo."

Sú intervencie Národnej banky racionálne?

SkryťVypnúť reklamu

„Intervencie museli byť, lebo hry kapitálu majú jedno čaro: obrazne povedané, nepoznajú hranicu. Reakcia trhov bola neprimeraná, hoci z ich pohľadu logická."

Neobávate sa, že politici sa budú snažiť, aby kurz koruny, pri ktorom budeme prechádzať na euro, bol čo najsilnejší? Jedným administratívnym rozhodnutím Slovensko môže zbohatnúť.

„Usilovať sa môže každý, o čo len chce. Kurz však nebude želaním niekoho, ale výsledkom odborných ekonomických diskusií. Na to existujú modely rovnovážneho kurzu. Do nich ide inflácia, vývoj ekonomiky a iné premenné. Do rozhodovania je zapojená Európska centrálna banka, Európska komisia a Slovensko. Pri tomto rozhodovaní sa nepozerá na politické hľadiská, ale na to, aby krajina, ktorá prijme euro nemala vážne ekonomické problémy."

SkryťVypnúť reklamu

Čo by sa mohlo stať, keby bol konverzný kurz príliš silný?

„Platy ľudí by boli neprimerane vyššie. Výrazne by sa znížila konkurencieschopnosť našich výrobkov, pretože firmám by stúpli náklady rýchlejšie ako výkony.. Hrozilo by im prepúšťanie alebo krach, zvýšila by sa nezamestnanosť. Normálny rast miezd firmy predvídajú a majú ho zakalkulovaný v nákladoch. S takýmto jednorazovým rastom nikto v nákladoch nepočíta. Pre zahraničné investície by sme sa stali drahou krajinou, pretože mzdy by boli na úrovni sofistikovanejších výrob, hoci by sme ich tu nemali. Ľudia by sa potešili, že majú vyššie mzdy, ale krátko na to by stratili prácu, lebo firmy by nemohli adekvátne zvyšovať ceny svojej produkcie a dostávali by sa do straty."

SkryťVypnúť reklamu

Keby bol kurz príliš slabý?

Rástla by inflácia, mäkký kurz by musel byť vyrovnávaný tvrdou fiškálnou reštrikciou. Preto sa hľadá takzvaný rovnovážny kurz, lebo extrémy by ekonomike uškodili."

Je kurz koruny pred vstupom do eurozóny tlakom, aby sa vláda správala zodpovedne?

„Kurz je tlakom na centrálnu banku, na vládu, na všetkých. Keď prejdeme na euro, menovú politiku nahradí rozpočtová, a tá musí byť dostatočne pružná. Takisto pracovný trh musí byť flexibilný, aby mzdy nasledovali produktivitu práce, a nie naopak. Ak chce krajina využiť výhody eura, musí robiť dobrú hospodársku politiku. Euro nie je všeliek, ale len prostriedok, aby sme sa rýchlejšie približovali k životnej úrovni západných štátov únie."

SkryťVypnúť reklamu

Ako sa z tohto hľadiska pozeráte na diskusiu o harmonizácii daní, ktorá by vláde ešte viac zviazala ruky?

„Pre Slovensko je dobré, že má z istého hľadiska agresívnu, ale transparentnú daňovú politiku, ktorá priťahuje nové investície. Podstata rovnej dane nie je 19-percentná sadzba, ale hlboká reforma systému a transparentnosť. Ak sa podľa tohto modelu zmení v Európe daňový systém, nebude mi prekážať harmonizácia. Keď sa zavedie moderný a jasný harmonizovaný systém v budúcnosti bez rôznych daňových výnimiek, môže to byť pre úniu dobré. Dnes na to čas ešte nenastal. Na to, aby mohol byť harmonizovaný daňový systém, musia byť najskôr zladené národné hospodárske politiky, a tie ešte nie sú."

Nestratí centrálna banka v eurozóne postupne svoje opodstatnenie? Nestačilo by, keby v krajinách eurozóny boli len inštitúcie, ktoré sa zaoberajú dohľadom nad finančným trhom?

SkryťVypnúť reklamu

„Máte pravdu, ale až v budúcnosti. Pokiaľ sú veľké rozdiely medzi krajinami, je dobré, keď v Európskej centrálnej banke sedí guvernér za každú krajinu, aby sa tam dostali rôzne ekonomické pohľady. O takých 20 rokov, ak európsky región začne pôsobiť ako jednotný ekonomický celok, reálny vplyv národných centrálnych bánk v menovej politike výrazne klesne. Budú strážiť stabilitu finančného sektora, lebo odtiaľ môžu prísť turbulencie pre menovú politiku."

Elena Kohútiková (53) je v súčasnosti členkou predstavenstva a vrchnou riaditeľkou úseku finančných a kapitálových trhov vo VÚB. V minulosti pôsobila na viacerých pozíciách v Národnej banke Slovenska aj vo Svetovej banke.


SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (29. 3. 2024)
USD 1.081
AUD 1.661
CZK 25.305
JPY 163.450
CAD 1.467
GBP 0.855
HUF 395.260
PLN 4.312
CHF 0.977
SEK 11.525

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 455
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 395
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 902
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 236
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 036
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 820
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 801
  1. INESS: Blockchain v zdravotníctve
  2. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  6. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  7. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  8. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 068
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 644
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 432
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 926
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 447
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 362
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 253
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. INESS: Blockchain v zdravotníctve
  2. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  6. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  7. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  8. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 068
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 644
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 432
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 926
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 447
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 362
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 253
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu