otázok.
Zajtra budete za EBRD na ministerstve hospodárstva podpisovať dohodu medzi EBRD a MHSR o grantovej zložke úverovej linky na projekty na podporu úspor energií a produkcie energií z obnoviteľných zdrojov z Medzinárodného fondu na podporu odstavenia Bohuníc. Aké sú parametre tejto pôžičky?
„Úverová linka má dve zložky. Jednou je poskytnutie úverov v celkovej výške 60 miliónov eur. Druhá zložka je grantová vo výške 15 miliónov eur. Úvery budú poskytovať štyri banky - Slovenská sporiteľňa, VÚB, Dexia banka a Tatra banka.“
Na aké projekty?
„Na zvyšovanie energetickej efektívnosti a produkciu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Pre podnikateľský sektor pôjde o úvery v objeme 20-tisíc až 2 milióny eur, pre bytové organizácie do 250-tisíc eur a pre jednotlivcov do 10-tisíc eur.“
Prečo si EBRD vybrala na tento projekt Slovensko?
„Slovensko patrí medzi tie nové členské štáty Európskej únie, ktoré majú niekoľkonásobne vyššiu energetickú náročnosť ako EÚ 15. Zároveň je Slovensko jedným z troch štátov, ktoré sa v prístupovom procese zaviazali, že odstavia atómové elektrárne, v našom prípade V1 v Jaslovských Bohuniciach. Projekt je veľmi dôležitý aj z hľadiska zvýšenia energetickej bezpečnosti.“
Čo máte tým na mysli?
„Fakt, že Slovensko je vo veľmi vysokej miere závislé od dovozu energetických zdrojov z Ruska. Máme už skúsenosti, keď došlo k obmedzeniu dodávok ropy a plynu. Napokon, za posledné roky došlo k zvyšovaniu cien elektrickej energie a plynu. Cesta, ako tomu čeliť, je aj znižovať energetickú náročnosť.“
Ako sa pozeráte na rozhodnutie EÚ znížiť emisie CO2 o 20 percent do roku 2020? Je to podľa vás realistický cieľ, alebo je to len jedna z ďalších proklamácií, ktorá vo svojej koncovke nebude naplnená?
„To, že sa tomu niektoré štáty a nadnárodné spoločnosti bránia, je možné pochopiť. No na druhej strane, ak naozaj chceme zabrániť kritickým klimatickým zmenám, tento cieľ je nevyhnutný. Musí to mať aj demonštratívny efekt. Ťažko je presviedčať Čínu aj Indiu, aby išli cestou znižovania CO2, ak nebude dostatočne preukázané, že po nej ide aj EÚ. No pri takej dynamike rastu, aká je v Číne a Indii, si nemôžeme dovoliť, aby chýbali aj isté donucovacie prostriedky pri ochrane životného prostredia.“
Ak bude únia v znižovaní CO2 príliš vpredu, môže to znamenať jej konkurenčnú nevýhodu.
„Nemyslím si to. Netreba sa na to pozerať ako na nevýhodu, ale ako na investičnú príležitosť. Na začiatku 70. rokov, keď boli dve ropné krízy, sa dokázal vyprodukovať ten istý hrubý domáci produkt alebo dokonca vyšší s 30-percentným poklesom spotreby energie.“
Na Slovensku sa v súčasnosti vedie spor o tom, ktorá vláda má akú zásluhu na súčasnom vysokom hospodárskom raste. Vnímate túto diskusiu?
„Pre mňa je oveľa dôležitejšie, do akej miery je tento rast udržateľný. Slovenské hospodárstvo je do značnej miery zraniteľné, pretože prevažná časť exportu je spojená len s troma, štyrmi odvetviami. Je veľmi dôležité, aby popri niekoľkých veľkých producentoch sme mali oveľa silnejší malý a stredný podnikateľský sektor. Ďalšou otázkou je, komu tento rast prospel.“
Komu teda?
„Za posledné roky došlo k nízkemu nárastu miery zamestnanosti. Je stále veľmi nízka v porovnaní napríklad s lisabonskými cieľmi. Inými slovami, je to hospodársky rast, ktorý neprináša adekvátny rast zamestnanosti. Jeho výsledky nie sú primerane rozdeľované pre celú spoločnosť. Nedostatočne sa investuje do podpory strednej a dlhodobej konkurencieschopnosti. Mám napr. na mysli investície do vzdelávania, do zdravia, do infraštruktúry a pod.“
Slovensko je takpovediac vo fáze akumulácie kapitálu. Práve vlastníci kapitálu vyvolajú tlak napríklad na zmenu vzdelávacieho systému. To sa už reálne deje. Chýbajú niektoré profesie a firmy viac kooperujú so školami.
„Iste, to je veľmi pragmatický a dôležitý prvok. Lenže o tom, že tu budú chýbať niektoré profesie, sme vedeli pred piatimi, šiestimi rokmi. Otázka je, aké priority si spoločnosť postaví, či sa bude zameriavať len na krátkodobú prosperitu, alebo sa bude pozerať na strednodobý a dlhodobý rozvoj. Prevažná časť reforiem bola orientovaná skôr na krátkodobý prospech. Môžete namietať, že dôchodková reforma má dlhodobý dopad, čo je pravda, no to by sme museli hovoriť detailnejšie o spôsobe jej nastavenia.“
Viete o tom hovoriť?
„Prvá vec je, že druhý pilier je potrebný. Druhá vec je vzťah prvého a druhého piliera. Spôsob, ako sa rozdelili príspevky na prvý a druhý pilier, jednoznačne na najbližších 10 až 15 rokov ohrozil prvý pilier. Je to finančne neudržateľné.“
Podľa vás by sa mali znížiť príspevky do druhého piliera?
„Jednoznačne áno. Bolo treba začať s nízkym odvodovým percentom a zvyšovať ho postupne.“
Deficit v prvom pilieri možno riešiť na úkor verejných financií.
„Financovanie z daní je pri dnešnej nízkej daňovej povinnosti asi ťažko možné. Znamenalo by to znižovanie rozpočtových výdavkov, lenže ktorých. Zrejme by sa obmedzovali výdavky, ktoré sú aj tak krajne poddimenzované.“
Druhý pilier bol vytvorený práve preto, aby sa v dlhodobom horizonte tlak na prvý pilier zmiernil.
„Nie, druhý pilier bo vytvorený preto, aby bol jedným z faktorov riešenia starnutia obyvateľstva.“
Hovoríme to isté. Môžeme znižovať príspevky do druhého piliera a zo strednodobého hľadiska pomáhať prvému pilieru, ale faktom je, že demografický vývoj nás dobehne a z dlhodobého hľadiska budeme čeliť rovnakému, ak nie väčšiemu problému.
„Práve preto hovorím, že druhý pilier je len jedna zo zložiek, ako reagovať na starnutie obyvateľstva. Myslím si, že dnes je už známe, že treba urobiť ďalšie opatrenia.“
Napríklad?
„Či chceme, alebo nie, je to zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, minimalizácia predčasných odchodov do dôchodku, ale s tým súvisí aj vytváranie dostatočných pracovných podmienok pre ľudí nad 50 rokov. Druhý pilier má aj druhú stránku, ktorú si napokon uvedomili asi po 20 rokoch fungovania tohto systému v Chile. Tak, ako je nastavený, je skutočne užitočný len pre ľudí s určitou výškou príjmov. Riešením, ako pomôcť ľuďom s nízkymi príjmami, ktorí sú málo kvalifikovaní, alebo si málo nasporili, je do druhého piliera zakomponovať prvok solidárnosti.“
Na solidárnosť je predsa prvý pilier.
„Len si treba uvedomiť, že význam prvého piliera v priebehu niekoľkých desaťročí bude iný, ako je dnes.“
S tým sa práve počíta.
„Áno. Môže sa stať, že prvý pilier vám bude zabezpečovať len životné minimum, možno ešte menej. Zo štátnej penzie sa nebude dať žiť.“
To je politická otázka.
„Iste. Tvrdím, že ak zvýšime dôležitosť druhého piliera, bude treba doň zakomponovať aj určité prvky solidárnosti.
Čo to teda znamená?
„Ak sa napríklad žena desať rokov stará o výchovu detí, bude potrebné jej do druhého piliera prispievať zo štátnych zdrojov.“
Aj dnes štát prispieva do druhého piliera matkám na materských dovolenkách či ľuďom starajúcim sa o postihnuté deti. Ministerstvo práce však uvažuje to zrušiť.
„Čo je chyba.“
Ako sa pozeráte na kroky súčasnej vlády, kde je sociálno-demokratický prvok vysoko zastúpený?
„Opatrenia, ktoré robí táto vláda, zatiaľ hodnotím ako kozmetické. Tak ich napokon hodnotia aj finančné trhy, ktoré blahoželajú vláde, že neurobila zásadnú zmenu reforiem. Myslím si, že niektoré zásadné zmeny sa mali urobiť.“
Ktoré?
„Rozhodne v daňovej reforme.“
Máte na mysli návrat k progresívnej dani?
„To je len jedna stránka, ale dôležitá, pretože úplne ignorujeme niektoré funkcie daní.“
Napríklad?
„Prerozdeľovaciu. Ak túto funkciu zredukujeme na minimum, budú chýbať nástroje na to, aby výsledky hospodárskeho rastu boli rozdeľované primeranejšie.“
Miera chudoby na Slovensku podľa skorigovaných meraní Eurostatu sa ukazuje ako veľmi nízka. Nakoniec krajiny, ako je Veľká Británia, majú viac chudobných ľudí ako na Slovensku.
„Pravdepodobne je to percento v tejto chvíli rovnaké, ale ak sa neurobia niektoré zásadnejšie zmeny v politike, nárast chudoby bude pokračovať ďalej. Tak sú reformy nastavené.“
Rastie nám však miera zamestnanosti, stúpa priemerná a reálna mzda.
„Prevažná časť poklesu miery nezamestnanosti je dôsledkom emigrácie. To je veľmi závažný faktor, ktorý bude mať dôsledky aj na riešenie starnutia populácie, na rast konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva. Pre mňa je zarážajúce, že sa tým vládne organizácie nezaoberajú. Tým nechcem povedať, že poznám riešenie, alebo že je to jednoduché, ale vidím vážne riziká, ktoré z toho plynú.“
Keď hovoríte, že emigrácia za prácou môže ohroziť napríklad konkurencieschopnosť Slovenska, máte práve na mysli ľudí, ktorí sú schopní túto ideu uskutočniť. Na druhej strane práve ich chcete viac zdaňovať.
„O tom to vôbec nie je. Závažný problém je v tom, že absolventi stredných a vysokých škôl odchádzajú do zahraničia, lebo tu nemajú primerané pracovné príležitosti.“
Jednoznačne sa mali znížiť príspevky do II. piliera. Bolo treba začať s nízkym odvodovým percentom a zvyšovať ho postupne.
