Inflačné kritérium SR podľa Počiatka splní v druhom polroku

BRATISLAVA 17. apríla (SITA) - Slovenská republika by mala kritérium cenovej stability potrebné pre zavedenie eura splniť v druhom polroku tohto roka. Na TREND konferencii Finančný manažment 2007 to povedal minister financií Ján Počiatek. Najväčším rizikom pre plnenie inflačného kritéria podľa neho zostáva naďalej stabilita na trhoch s energiami, predovšetkým cena ropy. "Sme však v tomto prípade optimisti," konštatoval Počiatek.

Slovensko plánuje nahradiť svoju národnú menu eurom od začiatku roka 2009. Podľa maastrichtského inflačného kritéria nesmie priemerná ročná inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) presiahnuť priemer troch krajín Európskej únie s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Medziročná miera harmonizovanej inflácie na Slovensku bola v marci na úrovni 2,1 %.

Podľa predpokladov rezortu financií by Slovenská republika mala plniť aj požiadavku na výšku deficitu verejných financií, ktorý za posledný rok pred hodnotením, posudzovaný metodikou ESA 95, nesmie presiahnuť 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Za minulý rok by mal deficit verejnej správy dosiahnuť 3,6 % spolu s nákladmi na zavedenie druhého dôchodkového piliera. Bez započítania vplyvu druhého piliera by mal predstavovať 2,5 %. Podľa najnovšieho návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 sa v budúcom roku navrhuje deficit na úrovni 2,34 % HDP a o rok neskôr na 1,84 % HDP. V roku 2010 by mal rozpočtový deficit podľa návrhu východísk klesnúť už na 0,84 % HDP.

Kritérium stability nominálneho výmenného kurzu nie je podľa Počiatka po oficiálnej revalvácii centrálnej parity korune v mechanizme výmenných kurzov ERM II ohrozené. "Napriek tomu však ministerstvo financií, ako aj centrálna banka, považujú súčasný kurz koruny voči euru oproti rovnovážnemu za mierne nadhodnotený," upozornil šéf rezortu financií. So zvyšnými maastrichtskými kritériami by krajina nemala mať podľa ministra žiadne problémy. Podiel celkového verejného dlhu na HDP sa dlhodobo pohybuje hlboko pod referenčnou hodnotou 60 %. "Podľa najnovších údajov hrubý verejný dlh dosiahol koncom minulého roka 30,7 % HDP, v najbližších troch rokoch by to malo byť okolo 30 %," konštatoval minister financií. Dlhodobo nie je ohrozená ani požiadavka na úroveň dlhodobých úrokových sadzieb.