Za minulé tri roky sa priemerné mzdy v hospodárstve zväčšili aj po očistení od inflácie o 5,8 percenta.
BRATISLAVA. Pozitívne čísla o raste platov nič nemenia na pocite mnohých zamestnancov, že ich plat sa vyvíja inak. Dôvodom nemusí byť to, že nespokojných počuť vždy viac, ani rozdiely v regiónoch. Že priemer je len štatistickou veličinou, ukazuje aj podrobnejší pohľad na vývoj miezd v jednotlivých profesiách.
SME požiadalo spoločnosť Trexima, aby uviedla profesie a odvetvia, v ktorých sa v minulých troch rokoch menili mzdy najviac.
Rekordérmi v raste sú zamestnanci obsluhujúci zariadenia na spracovanie dreva v papierenskom priemysle. Od konca roku 2003 do konca minulého roku sa im zvýšila hrubá mzda aj po očistení od inflácie o 60 percent. Nejde o štatistickú chybu, výskumníci majú o tejto profesii údaje z desiatich firiem zo vzorky 175 zamestnancov. Ak sa však títo ľudia pozrú na celoslovenský priemer, jasať nebudú. V poslednom kvartáli roka 2003 zarábali len 8750 a aj zvýšenie na vyše 16-tisíc korún je pod úrovňou celoslovenského priemeru (19 766 korún).
Vyhrali však výskumníci
Počas minulých troch rokov dosiahli najväčší rast platu v absolútnych číslach „vedúci zamestnanci výskumných a vývojových útvarov“. Ich hrubá mesačná mzda sa za tri roky zvýšila o 25 500 korún na 62 228 korún. Reálne tak v hrubom zarábajú o 47 percent viac ako na konci roka 2003.
Spomedzi robotníckych profesií si minulé tri roky najviac polepšili „stavební pokrývači“. Ich hrubá mzda očistená o infláciu vzrástla o 44 percent, keď minulý rok dosiahla 19 120 korún. Zvyšovať mzdu sa im darilo nadpriemerne aj v porovnaní s ich sektorom – stavebníctvom. V ňom za tri roky narástli reálne platy o 17 percent.
„Nárasty na jednej strane súvisia s rozvojom samotných odvetví, ako je energetika, stavebníctvo a informačné technológie, na druhej strane to môže byť odrazom nedostatku pracovných síl a snahy zamestnávateľov udržať si zamestnancov,“ hovorí analýza Treximy pre ministerstvo práce. Napríklad vedúcim zamestnancom výpočtových útvarov, ktorí sa rátajú do IT, vzrástli platy reálne o 42 percent. Vlani zarábali priemerne 62 780 korún. Slušne rástli platy aj telefonistom. Vysvetlenie je prozaické – call centrá pre slovenských zákazníkov sa stali štandardom, cez telefón sa už zo Slovenska obsluhujú často aj klienti v zahraničí.
Za trojročné obdobie boli firmy k telefonistom štedrejšie „reálne“ o 34 percent. Ich platy aj tak skončili pod priemerom – na úrovni 16 261 korún.
Najhoršie dopadli „riadiaci letovej prevádzky“. Ich priemerná mzda bola na konci minulého roka vysoko nadpriemerných (takmer štyrikrát viac ako priemer) 74 593 korún. Problém je v tom, že tri roky predtým to bolo viac aj v nominálnom vyjadrení. Mzda klesla o približne 15–tisíc korún, inflácia ešte „dopomohla“, a tak bol reálny pokles až 28 percent.
Zdanlivo stagnovali opatrovateľky či sestry pre psychiatrickú starostlivosť. Reálne však ochudobneli o 16 či 17 percent. Podľa prieskumu to súvisí s nízkymi zárobkami v celom odvetví zdravotníctva a sociálnej pomoci.
Poisťovacím agentom klesli zárobky o 1900 korún, pohoršili si aj ľudia, ktorí v obchode predvádzajú tovar či figuranti v zememeračstve. „To súvisí aj s úrovňou dosahovanej kvalifikácie v tejto skupine zamestnaní,“ vyplýva z prieskumu.
Verejná správa sa doťahuje
Z hľadiska celých odvetví zaznamenal reálny rast nad 15 percent obchod, služby ako hotely a reštaurácie, reality, energetika, stavebníctvo, ale aj verejná správa. „Najvyšší nárast vo verejnej správe a obrane zrejme súvisí so snahou priblížiť zárobky v nepodnikateľskej sfére k podnikateľským zárobkom vzhľadom na nízku úroveň miezd v roku 2003.“
Na rovnakej reálnej úrovni ostali „ostatné spoločenské a sociálne služby“, čo podľa prieskumu súvisí so skladbou firiem v tomto odvetví. Nachádzajú sa tam hlavne organizácie do 20 zamestnancov.
