Rád sa dáva presviedčať. „Celý môj štýl práce s ľuďmi je založený na diskusii. Len v krízových situáciách volím direktívne riadenie,“ hovorí šéf finančnej skupiny ČSOB Daniel Kollár.
Pri výbere ľudí je nakoniec rozhodujúci pocit, aký má po stretnutí s človekom. „Keď sa s niekým rozprávate, buď je to v ňom, alebo nie je. Ak to mám pomenovať, je to vnútorný záujem človeka niečo dokázať.“ Prirovnáva to k športovcovi. Postaví sa na pretekársku dráhu a musí chcieť vyhrať. „Ľudia z môjho tímu sú duchom športové typy bez ohľadu na ich fyzickú zdatnosť. Chcú vyhrávať, chcú ísť hore a baví ich to.“ Musia to však byť tímoví hráči.
Víťazia uňho ľudia, ktorí rozmýšľajú samostatne a majú vlastný názor. Často veľmi rýchlo posúval aj o niekoľko stupňov riadenia vyššie veľmi mladých ľudí bez potrebných skúseností. „V našej materskej spoločnosti v Belgicku by to len veľmi ťažko bolo možné. Na Slovensku majú mladí ľudia neuveriteľné možnosti,“ hovorí šéf ČSOB.
Pri riadení uprednostňuje neformálne vzťahy. „Mám skôr bližšie ku kultúre technologických firiem, kde neformálnosť bola odjakživa.“ Dnes sa aj v bankovníctve dá ísť v tomto smere ďalej. Štandardizované postupy už dostatočne strážia riziko, na neformálne vzťahy je priestor.
Začať treba vo výrobe
Keby mal synovi odporučiť, kde začať, ak sa chce venovať manažmentu, odporučil by mu ísť na nejaký čas do fabriky. „Pre mňa boli skúsenosti pri výrobnom páse na jednej strane hrozné, nedokázal by som tam pracovať celý život, ale boli tam ľudia, s ktorými ste museli vychádzať a rozprávať sa s nimi.“ Skúsenosti zbieral ako študent pri pásovej výrobe v obuvníckej firme, neskôr prešiel do strojárskej. „Pokiaľ sa človek nenaučí vychádzať s ľuďmi pri výrobnom páse, nenaučí sa s ľuďmi vychádzať nikde.“ Stretol veľakrát takých manažérov. „Sú na vysokých pozíciách, lebo tomu rozumejú a majú nejakú odbornosť, ale keď sa opýtate ich desiatich podriadených, čo si o nich myslia, povedia vám veľmi zlé veci.“
V roku 1994 ho oslovili ľudia z Opusu, ktorí hľadali riaditeľa pre obchodnú činnosť predajní hudobného vydavateľstva. Do spoločnosti prišiel ako 24-ročný s minimálnymi skúsenosťami. „Riadil som vedúce predajní, ktoré mali 50 rokov. Musel som z nich tretinu prepustiť. Z tých, čo zostali, som sa snažil urobiť kvázi podnikateľky.“ Umožnil im, aby za tržby, ktoré ich predajne zarobili, mohli nakupovať platne podľa vlastného výberu. Obrat sa zvýšil desaťnásobne. „Mal som vtedy úplne voľné ruky, čo sa nedá porovnať s vedením banky, keď musíte dodržiavať tisícky rôznych predpisov a nariadení.“
Z Prahy sa firma riadi ťažko
Šesť rokov po revolúcii sa ako 25-ročný dostal na post šéfa lízingovej spoločnosti, ktorú v tom čase zakladala na Slovensku skupina ČSOB. „Mal som šťastie a asi neopakovateľné.“
Firmu riadil osem rokov. Odchádzal, keď spoločnosť mala 200 zamestnancov a popredné miesto na lízingovom trhu.
Pri riadení firmy uprednostňuje samostatnosť. S nadriadenými sa zakaždým snaží dojednať pravidlá hry a svoje pole pôsobnosti. „Neviem si predstaviť, že by mi nadiktovali úplne všetko.“ Mladých ľudí podľa neho priťahuje do firmy práve to, že majú možnosť sebarealizácie.
Väčšina firiem v Prahe, ktoré majú ambíciu detailne riadiť pobočky na Slovensku, príde na to, že to nefunguje. „Oceňujem, že som od českého predstavenstva dostal potrebné kompetencie na Slovensko už od svojho nástupu. Povedal som si, že raz možno urobím štúdiu o riadení slovenských firiem z Prahy,“ povedal Kollár. Kto chce byť úspešný, musí mať podľa neho rovnako kompetentný manažment v Bratislave.
ČSOB na Slovensku je stále pobočkou českej spoločnosti. Od januára sa to zmení a ČSOB bude dcérskou spoločnosťou.
Štandardný pracovný deň
Nepovažuje sa za vorkoholika. „No pokiaľ ste na takejto pozícii, pracujete vlastne stále. Vypnúť sa nedá,“ povedal Kollár. Dôležité podľa neho je však to, aby sa premýšľanie o veciach stalo prirodzenou súčasťou života. Potom to nie je únavné. „Veľa vecí mi napadne napríklad večer o desiatej, keď ležím vo vani. Keď akože relaxujem, napadajú mi najlepšie myšlienky.“
Dobrý manažér má prácu organizovať tak, aby sa čo najmenej dostával do vleku udalostí. „Snažím sa, aby sa udalosti vyvíjali, ako ja chcem. Potom aj celá organizácia funguje lepšie.“
Politická klíma
Znalosť politického prostredia považuje za nevyhnutnú. „Nijakým spôsobom nezasahujeme do politiky, na druhej strane sa snažíme ako celý bankový sektor ovplyvňovať rozhodnutia vlády formou normálneho dialógu, najmä cez našu asociáciu.“
Šéf ČSOB na Slovensku nemá rád extrémy, na politiku sa pozerá pragmaticky. Hovorí, že podporuje všetky kroky, ktoré vedú k štandardizácii podnikateľského prostredia a voľnému trhu s minimálnymi zásahmi štátu. „Som normálne kapitalisticky mysliaci človek.“
Ako hodnotí súčasný politický vývoj? „Som stále ostražitý. Sledujeme, čo sa deje v oblasti druhého dôchodkového piliera.“ Keď bude podľa neho vláda každý rok zasahovať do nastavených systémov, zneistí celé podnikateľské prostredie. Zahraniční investori neprichádzajú na Slovensko, lebo sú tu nízke dane. Investori uverili, že je tu stabilné prostredie a vedia, s čím môžu rátať, tvrdí Kollár. „V prostredí, kde sa stále menia podmienky, je vaše rozhodnutie postavené na vode. Radšej idete do prostredia s vyššími daňami a mzdami, ale viete to zakalkulovať do svojho plánu a viete, aký vám to prinesie zisk.“
Viac na www.leaders.sk
Autor: Marianna Onuferová Ivan Štulajter
