Rast prepravy na bratislavskom letisku sa spomalil. Stoja aj investície.
BRATISLAVA. Pokles vysvetľuje letisko napríklad tým, že tento rok už nelietajú Slovenské aerolínie, ktoré začiatkom roka skrachovali. „Slovenské aerolínie prepravili ročne zhruba 300–tisíc cestujúcich,“ povedala hovorkyňa letiska Zora Kalousková. V priemere ide o 25–tisíc cestujúcich mesačne, väčšinu prepráv mali bývalé štátne aerolinky na charterových letoch v lete.
Podľa ministerstva dopravy aprílový pokles „nie je dramatický“.
Minulomesačný pokles cestujúcich spôsobil, že celkovo vzrástla preprava za prvé štyri mesiace len o 1,3 percenta. Od začiatku roka do apríla prešlo letiskom spolu takmer 492–tisíc cestujúcich.
Na rozdiel od nesprivatizovaného bratislavského letiska, cez košické letisko prešlo v apríli tento rok takmer o štvrtinu viac cestujúcich, ako vlani v apríli. Balík 66 percent akcií košického letiska získalo vlani v tendri konzorcium TwoOne, v ktorom je viedenské letisko, investičná skupina Penta a rakúska Raiffeisen Zentralbank.
Počet prepravených cestujúcich na košickom letisku rástol rapídne aj minulý roku keď bol jeho vlastníkom len štát. Mesačne prešlo v tomto roku východoslovenským letiskom do 26–tisíc cestujúcich.
Zastavené investície
Bratislavské letisko už niekoľko rokov čaká na investície a pripravuje plány. V minulosti si nechalo vypracovať štúdiu rozšírenia súčasného terminálu. Ten je totiž hrdlom, ktoré obmedzuje počet vybavených cestujúcich v špičke. Celoročná kapacita sa odhaduje na dva milióny, hodinová na 1500.
Pred privatizáciou štát do letiska neinvestoval, čakalo sa na investora. Víťaz tendra, konzorcium TwoOne, záväzne sľubovalo osem miliárd korún. Konzorcium Ko–Bra, v ktorom je španielska firma Abertis a investičná skupina J&T, v súťaži sľubovalo o dve miliardy viac.
S konzorciom Ko–Bra mala vláda rokovať v prípade, že by predaj letiska TwoOne zastavil Protimonopolný úrad. To sa aj stalo, keďže úrad nesúhlasil so spojením viedenského a bratislavského letiska. Keďže TwoOne nepredložilo súhlas do zmluvne stanoveného termínu, vláda privatizáciu zastavila. Smer a jeho predseda Robert Fico boli stále proti vstupu investora na letisko.
Ministerstvo dopravy na čele s ministrom Ľubomírom Vážnym predpokladá postupné investície, ktoré by boli financované z úverov a peňazí z Európskej únie. Štát uvažuje o investíciách na úrovni troch miliárd korún. „Ministerstvo v súčasnosti zvažuje dve alternatívy. Drahšiu, ktorá je výhodnejšia z dlhodobého hľadiska, a lacnejšiu. Svoju víziu predstaví rezort v júni tento rok,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Marián Jánošík.
Nejasnosti o spolupráci
Čas tlačí aj preto, lebo viedenský konkurent Bratislavy zrýchlil prípravu tretej pristávacej dráhy. Tá by zvýšila schopnosť letiska prijímať lietadlá aj v špičkových časoch. A snažiť sa z Bratislavy sťahovať aj lety lowcostov. SkyEurope už niektoré lety preložil z Bratislavy do Viedne.
Do letiska v Košiciach nový investor tento rok investuje 141 miliónov korún. Košické letisko sa však na rozdiel od bratislavského ani nepriblížilo k maximálnej kapacite a nie je nutné rozširovať jeho terminál.
Premiér Robert Fico začal v rámci rozvoja letiska rokovať s rakúskymi predstaviteľmi o možnej spolupráci viedenského a bratislavského letiska. Napríklad formou spoločného podniku. Detaily letisko tají.
Koľko mohol štát získať
predajom konzorciu TwoOne
do rozpočtu 10,5 miliardy korún,
investície do letiska 7,9 miliardy korún,
predajom konzorciu Ko–Bra
do rozpočtu cca 6,6 miliardy korún,
investície do letiska 9,75 miliardy korún.
Zdroj: SME
Potrebné investície do letiska
nový letiskový terminál na vybavovanie cestujúcich, prípadne výrazná rekonštrukcia a rozšírenie súčasného terminálu, ide o cca 3 miliardy korún,
rekonštrukcia príletovej a vzletovej dráhy, podľa investorov by to stálo cca miliardu korún,
obnova a zakúpenie vybavovacieho zariadenia pre lietadlá,
vybudovanie dodatočnej vybavovacej plochy pre lietadlá,
zakúpenie automatického systému na triedenie a manipuláciu s batožinou, čo sa v súčasnosti robí ručne, ide cca o miliardu korún
vybudovanie infraštruktúry na prepravu nákladu,
viacpodlažné parkovisko v blízkosti terminálu.
Zdroj: SME, TwoOne
