BRATISLAVA. Od začiatku tohto mesiaca platí nový zákon o potravinách, ktorý výrazne sprísnil možné pokuty pre obchodníkov. K norme, ktorá reagovala na kauzy skazeného mäsa na pultoch predajní, sa hlási len súčasný minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa.
K potrebe a efektu takého tvrdého zákona sú v súčasnosti skeptickí aj exminister Zsolt Simon aj riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Predstavitelia obchodníkov takisto, tí však proti už platnej norme bojovali v čase jej prijímania.
Zbytočné sprísnenie
Donedávna bola maximálna možná pokuta za jedno kontrolórmi zistené previnenie milión korún. Počas platnosti predchádzajúceho zákona správa takú veľkú pokutu neudelila ani raz. Bíreš to odôvodňuje tým, že vážne problémy s potravinami, pre ktoré by napríklad zomreli ľudia, sme na Slovensku za posledných 10 rokov nemali.
Napriek tomu od mája hrozí obchodníkom za jeden prešľap až desať násobok. V prípade opakovaného porušenia pravidiel môže Štátna veterinárna a potravinová správa udeliť 50–miliónovú pokutu. To je suma, ktorá by bola pre lokálnych hráčov likvidačná.
Kontrolóri zatiaľ neoznámili, či prijatá novela spôsobila významnú zmenu v správaní obchodníkov. Výsledky kontrol zverejňujú až po skončení mesiaca, nič prevratné však ani očakávať netreba. Výrazné účinky novely neočakáva ani bývalý minister Simon, ktorý prvý prišiel z návrhom prísnejšieho zákona. Keďže so zvýšením sankcií neprišlo prijatie ďalších opatrení, „súčasná novela sa na kvalite potravín výrazne neprejaví.“
Podľa analytika Ľubomíra Drahovského z prieskumnej agentúry Terno by obchodníci vyvinuli tlak na kvalitu, aj keby nebol prijatý zákon s hrozbou tvrdších postihov. Tlak na vedúcich pracovníkov, ktorí dohliadajú na dodržiavanie pravidiel, totiž začal už po minuloročnom medializovaní prípadov s pokazeným mäsom. „Zmenené pokuty v zákone kvalitu potravín nezlepšia,“ hovorí analytik.
„Výklad nových úprav zákona, aj informáciu o možných dosahoch sme zaradili do školiacich osnov zamestnancov,“ hovorí podpredseda COOP Jednota Martin Katriak. Podľa jeho názoru nebolo treba meniť výšku pokút v zákone.
Viac by potešili vyššie pokuty na mieste
Podľa riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy „obchodníci stále skúšajú, čo si môžu spotrebiteľovi dovoliť predať“. Napriek tomu sa podľa neho kvalita potravín pomaly zlepšuje. Dnes tvrdí, že ani on zvýšenie pokút nepovažoval v zákone za nutnosť, no nemal problém podporiť zmenu pôvodného zákona. Z pohľadu kontroly bolo podľa neho prvoradé, aby inšpektori mohli dávať vyššie ako päťtisícové pokuty namieste. Potravinová správa totiž býva v správnych konaniach, ktoré nasledujú po vyšších ako blokových pokutách, spravidla slabšia ako obchodníci. „Odvolania prevádzkarov proti výške pokuty v správnom konaní predlžuje uzatvorenie prípadu a zamestnáva našich právnikov,“ vysvetľuje Bíreš. Právnici obchodných reťazcov sú podľa jeho slov kvalitnejší, ako tí, ktorých si môže štátna správa dovoliť zaplatiť.
Úloha obhajovať novelu tak ostala na súčasného ministra pôdohospodárstva. Podľa Miroslava Jureňu boli doterajšie pokuty také nízke, že prestali plniť svoju funkciu a začali sa chápať ako „súčasť potravinového trhu“. Preto predpokladá, že zmena zákona bude účinná. A exministrovi Simonovi odporúča, nech si spomenie, čo o tejto téme rozprával, keď bol za bezpečnosť potravín zodpovedný on.
