Bratislava 14. júna (TASR) - Väčšie riziká pre nesplnenie maastrichtských kritérií a neprijatie eura v SR v plánovanom termíne 1. januára 2009 sú momentálne v externom prostredí mimo Slovenska. Počas svojho vystúpenia na dnešnom HNClube - diskusnom fóre Hospodárskych novín to uviedol guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko.
"Ak existujú riziká, že kritéria nesplníme, nie sú spojené s vývojom ekonomiky ako takej, ale skôr s možným vývojom cien komodít, výmenných kurzov a iných faktorov, ktoré pôsobia mimo územia SR," spresnil Šramko. Súčasný veľmi vysoký rast slovenskej ekonomiky totiž podľa analýz NBS neprináša zvýšené riziká v oblasti inflácie. "Tie riziká v oblasti inflácie samozrejme existujú, ale nie sú domáceho pôvodu," doplnil guvernér.
Z krokov vlády SR je pre centrálnu banku kľúčovou témou vývoj verejných financií. Od neho totiž závisí splnenie jedného z maastrichtských kritérií potrebných na úspešné prijatie eura. Podľa vládou schválených východísk rozpočtu verejnej správy do roku 2010 by pritom mal byť 3-% strop na rozpočtový deficit dodržaný a v ďalších rokoch postupne klesať. "Napriek tomu, že centrálna banka povedala, že sú málo ambiciózne, východiská vytvárajú základný predpoklad na to, aby sme dodržiavali podmienky Paktu stability a rastu a aby sme vytvorili podmienky na splnenie maastrichtských kritérií," dodal Šramko.
Po tom, ako vstupom do eurozóny Slovensko príde o samostatnú menovú politiku, bude podľa bývalej viceguvernérky NBS Eleny Kohútikovej potrebné najmä zvýšiť flexibilitu trhu práce a fiškálnej politiky. "Pokiaľ vláda dokáže naštartovať nástroje, ktoré majú nahradiť menovú politiku, a posunúť ich ďalej, urobí pre euro a podnikateľský sektor to najlepšie, čo môže," zdôraznila Kohútiková počas svojho vystúpenia na dnešnom diskusnom fóre HN.
