BRATISLAVA. Ruská strana prišla na Slovensko presviedčať, že širokorozchodná trať je dôležitá nielen pre nich, ale aj pre nás. V budúcnosti majú z Ázie prúdiť do Európy milióny ton tovarov a železnica musí využiť šancu, ktorá sa jej ponúka.
Niektorí odborníci varujú, že najskôr treba nájsť odpovede na zásadné otázky.
Rusi si veria
Podľa riaditeľa oddelenia medzinárodných vzťahov ruských železníc Alexe • a Averina sa výroba presúva ďalej na východ a „vzniká potreba prepravovať tovary kontajnermi z Číny a iných krajín na západ“.
Podľa neho ruská strana uvažovala aj o iných alternatívach. Do úvahy prichádzala trať cez Poľsko, kde širokorozchodná vedie až do Slawkowa, alebo cez Maďarsko.
„Najefektívnejšie sa nám to zdá byť cez Slovensko,“ povedal Averin. Rusko má však dlhodobo nepriaznivé obchodné aj politické vzťahy s Poľskom, Maďarsko sa borí s vlastnými ekonomickými problémami. Slovensko tak ako jediné ostalo v hre.
Štúdia bude do konca roka
Podľa riaditeľa Výskumného ústavu dopravného Ľubomíra Palčáka nie je tento projekt „z dopravného hľadiska nezmyselný“. Dôležité je však nájsť odpovede na zásadné otázky. Zatiaľ mu chýba štúdia, ktorá by povedala, čo to bude stáť, kto to bude stavať alebo či bude zagarantovaný objem tovarov, ktorý pôjde cez Slovensko.
„Projekt nie je žiadna politická fantasmagória, ide o reálny ekonomický projekt,“ povedal generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky Dalibor Zelený. Podľa neho by mala byť do konca roka vypracovaná štúdia zrealizovateľnosti. Z nej vyplynie, či sa bude stavať.
Štúdia určí, koľko bude výstavba stáť. Zatiaľ nie je jasné ani to, kto peniaze na výstavbu dá. Roland Beier z rakúskej dopravnej spoločnosti IPE Consulting si myslí, že by to mohlo stáť 800 miliónov eur (v prepočte asi 28 miliárd korún).
„Táto suma je veľmi nízka, bude to stáť určite viac,“ povedal Zelený. Podľa Palčáka sa môže suma vyšplhať na 70 až 80 miliárd korún.
Rusi predpokladajú, že na financovaní sa bude podieľať aj Európska únia, keďže ide o medzinárodný projekt. Majú podpísané zmluvy s nemeckými železnicami, chystajú sa ďalšie s rakúskymi. Prísľub im vraj dala aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Objemy sú vraj garantované
Dôležitou podmienkou efektívnosti projektu je aj záruka množstva tovarov, ktoré by po novej trati prešli. V memorande sa ruská strana k určitým objemom už zaviazala.
„Rusko mám zazmluvnilo 18 až 20 miliónov ton,“ potvrdil Zelený. Avšak memorandum nie je záväzný dokument a nik nevie, čo sa stane, ak Rusi nebudú schopní dodržať prísľuby.
„Ak sa ukáže, odkiaľ takéto objemy tovaru zobrať, prečo nie?“ potvrdzuje Palčákove slová analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. Dôležitá je pritom aj štruktúra tovarov, ktoré sa z Ázie budú dovážať.
Je pravda, že veľké európske prístavy ako Rotterdam alebo Hamburg kapacitne už nestačia spracovávať kontajnerové lode z Ázie. Práve nová železnica má odbremeniť námornú dopravu.
V súčasnosti sa z východu do Európy dopravuje po mori 6 miliárd ton tovaru. „Ak by sme z toho získali jedno dve percentá, boli by sme vyťažení,“ povedal riaditeľ ruského ištitútu pre technický a ekonomický výskum a dizajn železničnej dopravy F • odor Pechterev.
Cargo sa nebojí
Podľa Palčáka by bola širokorozchodná trať efektívna, ak by ňou prešlo 35 až 45 miliónov ton tovarov ročne. Preprava by musela byť asi päťnásobne vyššia oproti súčasnosti.
Slovenskému prepravcovi ZSSK Cargo by stačili nižšie objemy. V minulom roku prepravilo Cargo v rámci celého Slovenska 50 miliónov ton tovarov. V nich je započítaná aj preprava ruského tovaru, ktorý sa teraz prekladá v Čiernej nad Tisou. Podľa člena predstavenstva ZSSK Cargo Jozefa Pavúka sa jeho spoločnosť neobáva, že by vybudovaním širokorozchodnej až do Viedne prišla o zákazky.
Je však málo pravdepodobné, že ak ruský prepravca naloží tovar v Číne, bude ho chcieť na našich hraniciach preložiť slovenskému dopravcovi, aby mu dal zarobiť. Cargo môže stratiť veľké objemy zákazok.
„Dnes, keď sa otvoril prepravný trh v únii, nie sme niečomu takémuto schopní zabrániť,“ potvrdil Zelený.
