Düsseldorf 11. apríla (TASR) - Choroby zničia každoročne až pätinu svetovej produkcie obilnín a desiatky milióny ton zemiakov napriek ich chemickej ochrane. Práca, ktorá mala priniesť okolo 200 miliónov ton zrnín, však vychádza naprázdno a s ňou aj veľké náklady na techniku a pohonné látky. Génoví výskumníci chcú teraz obilniny posilniť tak, aby dokázali odolávať najmä hubovitým ochoreniam a baktériám. Avšak od úplnej dokonalej ochrany sú ešte veľmi ďaleko.
Aj zrniny aj zemiaky by sa v dohľadnej budúcnosti mali proti plesniam brániť samé. Postreky fungicídnymi roztokmi sa stanú zbytočné. Obilniny sa proti šíreniu hubovitých ochorení bránia prirodzeným spôsobom tým, že nechávajú odumierať bunky v okolí nákazy. Huby stratia výživu a zahynú. Zemiaky však do značnej miery túto odolnosť stratili. Vedci chcú do ich génov zaviesť náhradný baktériový gén, ktorý v prípade infekcie bude vyraďovať zdravé bunky z činnosti tesne pri ohnisku infekcie.
Vedci pracujú aj na konštrukcii génu proti múčnatke (mlo-gen), ktorá je najčastejším ochorením obilnín. Výskumníci na Univerzite v Giessene objavili gén, ktorý je účinný na vyše 70 % odrôd jarného jačmeňa. Avšak odolnosť voči jednej chorobe vytvára širší priestor pre inú. V prípade jačmeňa ide o hubové ochorenie Magnaporthe. Čiastkové zmeny v génovej výbave rastliny nie sú dostatočné. Musia ich podporiť ešte ďalšie genetické mechanizmy a treba ich zapracovať do biologicko-chemickej siete rastlín. Trend ide týmto smerom. Pre vedcov a výskumníkov je príkladom samotná príroda.
Ak napríklad kukuricu napadne húsenica motýľa s exotickým menom Spodoptera exigua, rastlina zapája určité obranné gény. Ich pomocou produkuje záchrannú látku, ňou priláka lumčíka (druh lietajúceho chrobáka) a ten zlikviduje votrelcov.
Rastliny spoznajú škodcov podľa kúsania, presnejšie podľa zloženia slín. Iba pár ich molekúl stačí na to, aby rastlina uviedla do chodu svoj záchranný poplašný systém.
Informoval nemecký denník Handelsbatt.
* jns zll
