Útulňa bez hospodára - prázdna horská chata, v ktorej môžete prespať bez toho, aby ste si objednali a zaplatili prenájom - je túžobne očakávaným cieľom mnohých turistov po namáhavom pochode. Najmä ak ich zmáha únava alebo zlé počasie. V takomto prípade vie potešiť aj kúsok krytej drevenej podlahy dovoľujúcej v suchu prežiť noc v spacáku. Nehovoriac už o prični alebo posteli s matracom. V Alpách, ale aj v našich horách sú miesta, na ktorých sa nachádzajú útulne a horské chaty, významnými bodmi pri plánovaní prechodov cez horské hrebene. Hlavným účelom útulne je umožniť pocestným prenocovať a pokračovať v túre ďalej, alebo ju použiť ako nocľaháreň v prípade núdze.
Do miest, kde stoja útulne sa plánuje koniec alebo začiatok túry a v mnohých prípadoch hustota chát a útulní určuje plán celej trasy.
Vlastniť a spravovať horské útulne bez hospodára na Slovensku, ale ani v Alpách (napríklad v Rakúsku), nie je jednoduché. Zväčša sa nachádzajú na ťažko dostupných miestach, kam zablúdi len zdatný milovník hôr. Aj z tohto dôvodu sú svojimi majiteľmi alebo správcami navštevované len zriedka a tak ich stav a vybavenie vo veľkej miere závisí aj od prístupu a správania sa návštevníkov.
Väčšina útulní je postavená z dreva, ale sú útulne postavené aj z kameňa alebo plechu. Z plechu je postavená známa útulňa Vallot pod vrcholom najvyššej hory Európy Mont Blanc v nadmorskej výške 4362 metrov. Postavená bola v roku 1881. Neskôr pri tejto útulni postavili aj observatórium, z ktorého Milan Rastislav Štefánik na začiatku minulého storočia pozoroval zatmenie Slnka.
Plechové útulne možno nájsť najmä vo vyšších polohách Álp. U nás sú útulne prevažne z dreva. Niektoré z nich boli postavené pre potreby turistov, ale väčšina z nich boli pôvodne salaše alebo koliby pastierov.
S hospodárom aj bez
Najstaršou útulňou vo Vysokých Tatrách je Reinerova útulňa. Kamenný objekt dal postaviť v roku 1863 J. G. Rainer na Starolesnianskej poľane neďaleko Hrebienka. Útulňa dnes má svojho trvalého hospodára, vždy je tam teda niekto, kto prichádzajúcich obslúži. V roku 1997 ju dostal do prenájmu kežmarský pedagóg a horský nosič Peter Petras, ktorý tu zriadil informačné centrum a malé múzeum horských nosičov.
V zozname majetku Klubu slovenských turistov z roku 1938 je niekoľko desiatok útulní bez hospodára. Mnohé z nich už neexistujú. Turistické útulne na Slovensku sú v súčasnosti v majetku rôznych subjektov, najčastejšie sú to vlastníci lesov, turistické kluby alebo urbariát.
Život na útulniach
Do útulne prichádzajú a odchádzajú z nej turisti voľne, tak ako ich tam zavedie cesta. Nikde nie je potrebné vopred volať, zostáva ale dúfať, že nebude obsadená, alebo sa nájde miesto pre všetkých, ktorí sa v nej stretli. Pre potreby evidencie a zisťovania počtu ubytovaných v útulni slúži kniha návštev. V útulniach v Rakúsku býva zvyčajne aj pokladnička, do ktorej môžu návštevníci prispieť svojim príspevkom na správu.
Horúce "info" na webe
Na Slovensku si informácie o útulniach a o ich aktuálnom stave turisti vymieňajú medzi sebou, najčastejšie cez internet. Dve najznámejšie slovenské útulne - Ramža a Útulňa pod Andrejcovou sú vo východnej časti Nízkych Tatier. Na internetovských serveroch zaoberajúcich sa problematikou hôr nájdete odkazy aj na ďalšie útulne. Ale pri niektorých z nich sa dopátrate aj ich majiteľa, alebo toho, kto ich spravuje.
Na internete nájdete aj údaje o tom, kto, s kým, v akých podmienkach a v akom termíne na útulni spal.
V súvislosti s útulňami vo východnej časti Nízkych Tatier je možné na internete nájsť niekoľko síce starších, ale žiaľ, odstrašujúcich správ. V roku 2001 sa spomína útulňa pod Andrejcovou v niekoľkých správach v súvislosti s prepadmi, okradnutím a zbitím nocľažníkov. V ďalších (z leta minulého roku) sa spomína česká rodina, ktorá si z útulne urobila bezplatnú ubytovňu. V zlom počasí a neskoro večer nedovolila unaveným turistom prespať na pričniach a museli spať na podlahe. Až ráno sa zistilo, že česká rodinka spala pohodlne na prični a ďalšia pričňa, kde mohli spať ostatní, slúžila len ako úložisko šiat a batohov. Aj z týchto dôvodov, ak sa s ním stretnete, chápte ako opodstatnené upozornenie na dverách: V útulni možno spať iba dve noci.
Pod Andrejcovou
Útulňa pod vrcholom Andrejcová (1519,5 m n.m.) vo východnej časti hlavného hrebeňa Nízkych Tatier je asi najznámejšou a najnavštevovanejšou slovenskou útulňou bez trvalého hospodára. Správca do nej zavíta iba niekoľkokrát do roka. Je vhodná na prenocovanie pre tých, ktorí chcú absolvovať východnú časť hrebeňa Nízkych Tatier. Nachádza sa asi osem hodín cesty po červenej značke od sedla Čertovica a šesť hodín od obce Telgárt, kde červená turistická značka končí svoje putovanie po Nízkych Tatrách.
Útulňa je na hornom okraji lesa a je pri nej aj výdatný prameň vody nazývaný Zimná voda. Nie náhodou práve na tomto mieste vznikla útulňa horskej služby v roku 1968 a stala sa vyhľadávanou pre mnohých turistov putujúcich po hrebeni.
V roku 2005 sa táto populárna útulňa dočkala rekonštrukcie. Úlohy sa ujal Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny (SZOPK) Nízke Tatry v spolupráci s Národným parkom Nízke Tatry (NAPANT). Financie poskytlo Konto Orange prostredníctvom Nadácie Ekopolis v rámci programu Obnovme Tatry. Ide o peniaze z SMSkovej zbierky po víchrici v novembri 2004. Ján Roháč z Nadácie Ekopolis opisuje útulňu ako jednoduchú zrubovú stavbu na murovanom základe. Pribudla nová vstupná miestnosť, pod ktorou je dreváreň. Kompletne nová je šindlová strecha, opravený je jej krov. Škáry sú utesnené, útulňa má nové okná, dvere a ďalšie drobné vylepšenia. Má tri obývacie priestory a vyspí sa v nej pohodlne okolo tridsať ľudí. Skutočné číslo, koľko ľudí sa napokon zmestí, ukáže až prax. Rekonštrukcia priniesla aj ďalšiu významnú zmenu: dvojlatrínu. Latrína je prenosná, takže po jej zaplnení sa prenesie o kus ďalej.
Základnú starostlivosť o útulňu robí Správa Národného parku Nízke Tatry. Jeho strážcovia nielen vyvážajú odpad z kontajnera, ale do útulne dodávajú aj drevo a udržiavajú ju. Ani v budúcnosti sa neuvažuje o trvalej prítomnosti správcu.
Útulňa Ramža
Po pozitívnych ohlasoch na rekonštrukciu útulne pod Andrejcovou sa NAPANT rozhodol v roku 2006 zrekonštruovať aj turistickú útulňu Ramža, ako ďalší záchytný bod na hrebeni Nízkych Tatier. Útulňa sa nachádza asi dve a pol hodiny chôdze po červenej značke na východ od sedla Čertovica a vlastní ju Urbárske spoločenstvo Vyšná Boca. Financie na uskutočnenie projektu opäť poskytla Nadácia Ekopolis, práce zabezpečili aktivisti zo zväzu ochrancov prírody. Zemná dlážka bola nahradená drevenou, stará nadrozmerná piecka bola nahradená novou, čím sa uvoľnil priestor v zrube. Zároveň vybrúsili, naimpregnovali a spevnili konštrukciu stavby. Zväčšením okenných otvorov a vytvorením vikiera zvýšili svetelnosť v objekte. Nové prične na spanie zvýšili kapacitu zrubu, nový prístrešok slúži na uloženie dreva. Aby sa znížilo riziko požiaru, zabezpečilo sa aj ohnisko. Bol zrekonštruovaný kontajner na uloženie odpadu a svoje miesto našlo aj suché WC. SZOPK prevzal aj starostlivosť o túto útulňu.
U rakúskych susedov
Informácie o útulniach v Rakúsku nám poskytla Tamara Haller z rakúskeho ústredia organizácie Alpenverein, ktorá spravuje a vlastní šestnásť útulní bez hospodára (označujú ich ako biwaky). Všetky útulne sú poistené a majú určeného svojho správcu, ktorý ich pravidelne navštevuje a stará sa o vybavenie. Nocľažníci môžu podľa uváženia prispieť do pokladničiek priamo v útulni. Dobrovoľné príspevky však vo väčšine prípadov nepokrývajú náklady na správu útulne. Podľa predpisov musí byť každá útulňa vybavená bezpečným miestom na varenie. Ak je v prevádzke v zime (má štatút tzv. Winterraum), musí byť vybavená matracmi a dekami.
Pod Wildalmkirchlom
Za Salzburgom, v pohorí Steinernes Meer, na hraniciach s Nemeckom sa nachádza dobre udržiavaná útulňa pod vrcholom Wildalmkirchl. Spravuje ju Österreichischer Touristenklub. Útulňa je z dreva a do nadmorskej výšky 2 467 metrov ju vyniesol v roku 1989 vrtuľník nemeckej armády. Podľa správcu biwaku Jozefa Kyselu v tom čase nemali v Rakúsku vrtuľník, ktorý by bol schopný vyniesť päť ton.
Správca chodí do biwaku dva až trikrát do roka. Útulňa má celoročnú prevádzku, teda má štatút Winterraum. V lete v nej prespí 20 až 30 ľudí mesačne a v kasičke sa za rok nazbiera 500 až 700 eur. V útulni sa môže pohodlne vyspať osem ľudí v posteliach s matracami a tromi dekami. Ďalších osem až desať ľudí sa v prípade núdze môže vyspať na podlahe. Útulňa má tvar šesťuholníka, je v nej kniha návštev, kasička, stôl, osem stoličiek, sviečky a skrinka s čistiacimi prostriedkami. Prosba správcu znie: Za jedno prenocovanie zaplaťte sedem euro. Z útulne je nádherný výhľad na neďaleký impozantný vrchol Wildalmkirchl a do Nemecka na pohorie Watzman.
Autor: Mária Lörincová
