Bratislava 31. júla (TASR) - Skutočnosť, že Slovensko má podľa dnes zverejnených údajov štatistického úradu Európskej únie (EÚ) Eurostatu najvyššiu 10,7-% nezamestnanosť v rámci EÚ, je spôsobená len rozdielnou metodikou merania miery nezamestnanosti. Uviedla to TASR hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) Danica Lehocká.
"My zaznamenávame len evidovaných nezamestnaných na jednotlivých úradoch práce. Tí sú tam na princípe dobrovoľnosti," uviedla Lehocká. ÚPSVaR sa podľa nej primárne riadi svojimi štatistikami, podľa ktorých bola na Slovensku v júni len 8,3-% nezamestnanosť. "Naši analytici však operujú aj s údajmi od Eurostatu," dodala.
"Pre Slovensko sú relevantné všetky údaje o miere nezamestnanosti, tak údaje Eurostatu ako aj údaje ŠÚ SR z výberového zisťovania pracovných síl a údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o evidovanej nezamestnanosti. Záleží od toho, na aký účel sa údaje používajú," uviedol pre TASR Juraj Hvozdík z tlačového a mediálneho odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Viac ako 2-% rozdiel v štatistikách Eurostatu a ÚPSVaR je podľa Viliama Páleníka z Inštitútu zamestnanosti spôsobený viacerými faktormi. "Pravdepodobne je to preto, že nezamestnaným nestojí za to byť evidovaní na úrade práce, je to pre nich administratívne náročné. Ďalším dôvodom môže byť aj mobilita do zahraničia," vysvetlil Páleník. Podľa jeho slov sa situácia v evidovanej miere nezamestnanosti a tej, ktorú vykazujú štatistické úrady, v posledných rokoch zmenila. "Pokiaľ bola miera nezamestnanosti evidovaná úradmi práce vyššia ako tá, ktorú ukazovali štatistiky, hovorilo sa o čiernej práci. Teraz je to opačne a dôvody môžu byť rôzne," povedal.
Okrem toho, že Slovensko má v rámci EÚ podľa Eurostatu najhoršiu nezamestnanosť, je podľa Páleníka aj "suverénne najhoršie" v miere dlhodobej nezamestnanosti. "Máme ju na úrovni okolo 8,5 %, kým v Poľsku je to pod 5 %. Tiež máme problém s nezamestnanosťou mladých do 25 rokov," dodal. Na riešenie dlhodobej nezamestnanosti je podľa neho potrebný hlavne individuálny prístup úradov práce k nezamestnaným ako aj podpora vytvárania nových pracovných miest.
V súvislosti so stále vysokou nezamestnanosťou na Slovensku pripravuje ministerstvo práce novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá by mala byť účinná od roku 2008. Cieľom návrhu zákona je odstrániť problémy, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe pri uplatňovaní zákona a prijať nové aktívne opatrenia na trhu práce, zamerané na zvyšovanie zamestnateľnosti uchádzačov o zamestnanie, udržanie v zamestnaní najmä dlhodobo nezamestnaných občanov, občanov so zdravotným postihnutím a občanov, ktorí nastúpili do zamestnania a najmä z dôvodu ich nízkej kvalifikácie vykonávajú nízko platené zamestnania, či adresnejšie zacielenie navrhnutých nových opatrení aktívnej politiky trhu práce na znevýhodnené skupiny uchádzačov o zamestnanie, medzi ktorých patria aj dlhodobo nezamestnaní.
Eurostat dnes zverejnil údaje o miere nezamestnanosti v krajinách EÚ. Miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla podľa týchto štatistík v júni 10,7 %, čo je najviac v rámci celej EÚ.
Celková miera nezamestnanosti v EÚ v júni klesla na 6,9 % z májových 7 % a v eurozóne zostala na 6,9 %. V júni dokázalo 22 členských štátov EÚ medziročne znížiť svoju nezamestnanosť, v 4 krajinách sa zvýšila a v Rumunsku zostala na nezmenenej úrovni. Najvyšší medziročný pokles zaznamenalo Poľsko (z 13,9 % na 10,2 %), nasledované Švédskom (zo 7,2 % na 5,3 %). Najvyšší prírastok mali Maďarsko (zo 7,3 % na 7,7 %) a Luxembursko (zo 4,6 % na 4,9 %). Druhú najvyššiu nezamestnanosť malo v júni Poľsko s 10,2 %, za ktorým nasleduje Francúzsko s 8,6 %. Naopak, najnižšiu nezamestnanosť v únii má Holandsko (3,3 %), nasledované Dánskom (3,5 %) a Cyprom (3,9 %).
