Moskva 18. augusta (TASR) - Pod Čukotským morom, súčasťou Severného ľadového oceánu, sa podľa amerického ministerstva vnútra nachádza rozprávkové bohatstvo uhľovodíkových palív. V ložiskách je asi 15 miliárd barelov (barel = 159 litrov) ropy a okolo 2,12 biliónov kubických metrov plynu. Tieto objemy predstavujú štvrtinu svetových zásob uhľovodíkových palív.
Zásoby nerastných surovín patria v USA práve do rezortu vnútra.
V súčasnosti, keď sa v dôsledku globálneho otepľovania začali topiť ľady v Arktíde, ložiská ropy a plynu sa stali dostupnejšími pre ťažbu. Cez túto oblasť súčasne vedie najkratšia trasa z Európy do Ameriky a Ázie. Trasa môže byť vhodná na prepravu uhľovodíkových palív z polárnych nálezísk. V tejto súvislosti je veľmi dôležité, kto bude mať právo kontrolovať arktický šelf.
Americká vláda sa už pripravuje na vypísanie tendra na ťažbu surovín zo šelfu v Čukotskom mori. Jeho víťazí získajú licenciu na ekonomické aktivity v oblasti na 10 rokov.
Ohlásená aktivita americkej vlády zjavne súvisí s nedávnou ruskou expedíciou Akrtída-2007. V súlade s jej programom v najhlbšom mieste Severného ľadového oceánu bola položená titánová kapsula s ruskou zástavou. Avšak hlavným cieľom expedície bolo odobratie vzoriek pôdy a flóry z pahorkatín v oceáne. Vzorky, v súlade s ruskou hypotézou, by mali potvrdiť, že pôda pod morskou hladinou je z geologického hľadiska pokračovaním Sibírskej kontinentálnej platformy. Ak by sa toto dokázalo, potom by malo Rusko právo na šelf, ktorého podmorská rozloha dosahuje 1,2 milióna štvorcových kilometrov.
Toto územie patrilo Sovietskemu zväzu a po jeho zániku ho získalo Rusko. Avšak Ruská federácia v roku 1997 ratifikovala Konvenciu OSN o morskom práve. V súlade s ňou sa ruská suverenita zmenšila len na 200-míľové príbrežné morské vody. Rusko stratilo právo na ostatnú časť oceánu a priľahlé územie Severného pólu. Rusko však chce obnoviť svoje práva na toto územie. Je to reálne, lebo tá istá konvencia umožňuje vzniesť tento nárok, treba len dokázať, že šelf je pokračovaním sibírskej platformy.
Dánsko však chce dokázať, že pahorkatiny v Severnom ľadovom oceáne sú pokračovaním Grónska, ktoré mu patrí. Kanada chce tiež toto územie. Jej premiér Stephen Harper pripomenul, že Arktída patrí jeho krajine. Kanada sa rozhodla aj pre stavbu vojenských objektov: V Arktíde vybuduje hlbokomorský prístav a v najsevernejšej časti štátu postaví vojenskú základňu.
Rusko vyslovilo nárok na celý morský šelf už v roku 2002 a požiadalo OSN o potvrdenie svojich práv. Moskva však vtedy neuspela. OSN sa bude zaoberať opätovnou žiadosťou Ruska o priznanie práva na územie na sever od Sibíri v roku 2009.
Informovali o tom ruské internetové noviny Gazeta.ru.
