Astana 27. septembra (TASR) - Horná komora kazašského parlamentu jednohlasne schválila zákon, ktorý dovoľuje vláde zmeniť alebo jednostranne vypovedať kontrakt so zahraničným investorom. Kazachstan si týmto spôsobom posilnil svoju pozíciu pri rokovaniach s konzorciom, ktoré sprístupňuje najväčšie ropné pole v krajine.
Novelizácia zákona o využívaní nerastného bohatstva znepokojila zahraničné spoločnosti, ktoré investovali do bohatých ropných polí v tejto stredoázijskej krajine. Aby zákon vstúpil do platnosti, ešte ho musí podpísať prezident Nursultan Nazarbajev, čo je však považované za formalitu. Zákon umožňuje vláde zmeniť podmienky kontraktov s domácimi alebo zahraničnými spoločnosťami alebo ich úplne vypovedať, ak sa obáva ohrozenia národnej bezpečnosti.
Kazachstan zastavil práce na projekte Kašagan 27. augusta predbežne na tri mesiace. Hlavným argumentom bolo nedodržanie ekologických predpisov. Týmto spôsobom začal zvyšovať tlak na konzorcium vedené talianskym koncernom Eni, od ktorého žiada nápravu a kompenzácie. Tajomník ministra financií Daulet Jergozhin začiatkom septembra uviedol, že vláda počíta s kompenzáciou vyše 10 miliárd USD, v prepočte 241,13 miliardy SKK. Kazašský premiér Karim Masimov dokonca požadoval, aby sa štátna ropná spoločnosť KazMunaiGas stala spoluprevádzkovateľom poľa Kašagan, ktoré je jedným z najväčších ropných polí na svete nájdených za posledné tri desaťročia. V súčasnosti má KazMunaiGas v projekte 8,3-% podiel. Masimov avizoval, že má pripravený plán B v prípade nesplnenia kazašských požiadaviek.
Analytici považujú spor okolo Kašaganu za jeden z prejavov energetického nacionalizmu, ktorý sa objavil po celom svete s rastom cien ropy. "Ceny ropy prudko vyskočili, ekonomika sa výrazne zmenila a vlády chcú tiež svoju časť z koláča," povedal moskovský analytik Alfa Bank Ron Smith. Napríklad Rusko donútilo podobným spôsobom niektoré zahraničné koncerny vzdať sa väčšiny v ťažobných projektoch v krajine v prospech ruských spoločností. Aj v týchto prípadoch boli hlavnou príčinou obvinenia z porušovania ekologických nariadení. Kazachstan obvinil konzorcium z celého radu porušení, vrátane porušení v oblasti ekologických nariadení a požiarnej bezpečnosti. Podľa analytikov sa Kazachstan pokúša týmto spôsobom získať vyššie príjmy z projektu.
Kazašský minister energetiky Sauat Mynbajev povedal po dnešnom schválení zákona, že rokovania s konzorciom vedeným Eni sú priateľské. Podľa Mynbajeva zvýšenie podielu v projekte nie je hlavným cieľom Kazachstanu. "Najdôležitejším je schválenie alebo neschválenie rozpočtu a plánu rozvoja Kašaganu." Dodal však, že nie je možné projekt schváliť v jeho dnešnej podobe. "Hlavným bodom rokovaní je nájsť spôsob, ako znovu obnoviť vyváženosť záujmov."
Minister životného prostredia Nurlan Iskakov už pred zastavením prác varoval pred škodami na životnom prostredí spôsobenými týmto ropným projektom. Prevádzkovateľom projektu je konzorcium, ku ktorému patria spoločnosti Eni, Total, ExxonMobil a Royal Dutch/Shell s podielmi po 18,52 %, ConocoPhillips s podielom 9,26 % a Inpex a štátny kazašský energetický koncern KazMunaiGas s podielmi po 8,33 %.
Koncern Eni už viackrát posunul začiatok ťažby pôvodne naplánovaný na rok 2005. Naposledy z roku 2008 na druhú polovicu roku 2010. A náklady vyskočili z pôvodne plánovaných 57 miliárd USD na 136 miliárd USD, ako informovalo kazašské ministerstvo energetiky. Výrazný rast nákladov zarazil dokonca aj odborníkov z brandže. "Je to najkomplikovanejší, najzložitejší a najdrahší projekt na svete. Samozrejme, že sú tu meškania, to je prirodzené, ale ten nárast nákladov je taký obrovský, že nedokážem pochopiť, čo sa mohlo stať," uviedol zdroj dobre oboznámený s projektom.
Informovala o tom agentúra Reuters.
