Ako sa uvádza v spoločnej deklarácii, obe krajiny chcú spoločne vytvoriť novú špeciálnu ekonomickú zónu na západnom pobreží, urýchliť rozvoj existujúceho priemyselného parku Kaesong v severnej Kórei, budú spolupracovať v lodnej preprave a vytvoria zónu spoločného rybolovu v sporných morských vodách.
Ekonomické vzťahy Soulu a Pchjongjangu sa začali v ostatnom desaťročí prudko rozvíjať, predovšetkým po prvom spoločnom summite v roku 2000. Tohtotýždňová schôdzka bola vôbec druhým stretnutím najvyšších predstaviteľov oboch Kóreí.
Objem vzájomnej obchodnej výmeny sa v rokoch 2000 až 2006 strojnásobil, predovšetkým vďaka spoločnému priemyselnému projektu Kaesong, ktorý začal svoju činnosť v roku 2004 na severnej strane spoločnej hranice.
Napriek uvoľneniu politického napätia medzi oboma krajinami sú vyhliadky na rovnakú prosperitu veľmi vzdialené. V južnej Kórei vládne trhová ekonomika, zatiaľ čo Pchjongjang buduje polstoročie komunistický ekonomický systém.
Podľa analytikov sú deklarované sľuby dôležité, otázkou je, ako sa budú implementovať, nakoľko juhokórejskému prezidentovi vo februári končí 5-ročné volebné obdobie.
Oba kórejské štáty si ďalej naplánovali obnovenie nákladnej železničnej prepravy medzi hraničnými prechodmi a výstavbu spoločných lodeníc v dvoch severokórejských prístavoch, vrátane Nampo pri hlavnom meste.
Podľa experta Kórejskej univerzity Nama Sung-wooka záväzky Soulu v súvislosti s deklarovanou ekonomickou spoluprácou si môžu vyžiadať až 500 miliónov USD, v prepočte 12,058 miliardy SKK.
Informovala o tom agentúra Reuters.
