Nie všetky nové stavby vyrastajú na voľných, nezarastených plochách polí či rumovísk. Developerov, ktorí majú záujem budovať obytné, administratívne i polyfunkčné komplexy priťahujú najmä centrá veľkých miest. K nevôli obyvateľov k nim často patria plochy, kde si svoje domovské právo už vydobyla zeleň.
Z ich vzájomného súboja o obsadenie atraktívneho a cenného územia zväčša nevyjde ani jedna strana víťazne. Stromy, kríky a trávnaté porasty v mnohých
prípadoch musia ustúpiť, inde sa samospráve i občanom podarí vydobyť si kompromisy. Developeri napokon musia zlikvidované živé porasty nahradiť inými, alebo ich mestu aspoň zaplatiť.
Obyvatelia miest, ktoré neprekypujú veľkým množstvom zelene, bojujú o zachovanie každej piade trávnatej plochy na svojom pôvodnom mieste. O stromoch, ktoré si pamätajú životy celých generácií obyvateľstva nehovoriac.
Rezort životného prostredia sa domnieva, že vzťah novej výstavby a zelene, ktorá jej často ustupuje predstavuje problém pre absolútnu väčšinu slovenských miest. "Na zastavanie zelených plôch je obrovský, stupňujúci sa tlak," netají sa jeho hovorca Peter Višváder.
Zelené tabu?
Ministerstvo podľa Višvádera nedohliada na to, či sa zlikvidované zelené porasty v mestách a obciach adekvátne nahrádzajú novou zeleňou. Táto oblasť je totiž v kompetencii miest a obcí.
Rezort životného prostredia vidí najväčší problém v tom, že zelené plochy ani samotní predstavitelia samospráv pri rozvoji miest nepovažujú za také dôležité, ako zastavané územie. "Sieť zelených plôch by mala byť pre výstavbu tabu, aby sa zachovala rovnováha medzi hmotou a zeleným priestorom," myslí si hovorca rezortu.
Nové objekty sa v mestách stavajú na základe toho, ako sú v platnom územnom pláne zadefinované jednotlivé plochy. Ak sú teda definované ako zeleň, mali by nimi podľa ministerstva ostať a nie sa meniť napríklad nástrojom v podobe zmeny územného plánu.
Vlastné pravidlá
Pravidlá "hry so zeleňou" si mestá určujú vlastným predpisom. Ten má zväčša podobu všeobecne záväzného nariadenia. Aj podľa jeho znenia sa dá rozoznať, ako si to-ktoré mesto cení svoju vlastnú zeleň a myslí to s ňou vážne. Pri výrube drevín (stromov, kríkov) mestá postupujú v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny.
"Úsek ochrany prírody a krajiny mesta Trnava v správnom konaní vydáva súhlas na výrub drevín v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Každý výrub je nahradený kvalitnou výsadbou," tvrdí hovorca primátora Trnavy Pavol Tomašovič. Dodáva, že pri výstavbe objektov novými developerskými spoločnosťami sa konanie vo veci výrubu drevín uskutočňuje ešte pred vydaním územného rozhodnutia, kedy je možné vytypovať dreviny, ktoré je nutné zachovať na pôvodnom mieste.
Na území hlavného mesta Slovenska upravuje starostlivosť o verejnú zeleň všeobecne záväzné nariadenie z roku 1993. Podľa jeho ustanovení je investor, ktorý výstavbou zeleň zlikviduje, povinný v lokalite určenej miestnym úradom príslušnej mestskej časti zriadiť zeleň novú. A to minimálne v rozsahu, ktorý zodpovedá ploche zrušenej. Podľa hovorkyne hlavného mesta Evy Chudinovej musí v rámci ochrany zelene zvoliť vhodný spôsob výstavby, pred začatím stavebnej činnosti vypracovať pre správcu zelene situačný plán existujúcej zelene aj s vyznačením navrhovaných zásahov.
Strom za strom, alebo kvetináč
V Trnave v uplynulých rokoch väčšina nových objektov, či už to boli výrobné haly alebo obchodné centrá, vyrastala skôr na okrajoch mesta, na niekdajšej poľnohospodárskej pôde, nie na plochách zarastených stromami. S výsadbou náhradnej zelene tam doposiaľ nebol veľký problém.
Investor stavajúci na ploche, kde pred začatím stavby boli stromy, musí nahradiť každý vyrúbaný strom stromom novým, presne v pomere jedna k jednej. Ak mu novú výsadbu stromov pôvodná plocha v požadovanom množstve neumožňuje, mesto mu určí náhradné miesto, kde ich zasadí.
V prípade trávnatej zelene sú normy v Trnave miernejšie. Podľa Pavla Tomašoviča developer v takomto prípade musí zachovať, či vysiať alebo vysadiť inde len dvadsať percent plôch, ktoré novej výstavbe padli za obeť.
Najmä v Bratislave si developeri pri nahrádzaní zelene novou zavše pomáhajú mobilnou zeleňou, teda kríkmi a stromčekmi, ktoré sú umiestnené do kvetináčov, nie na prirodzený terén. Podľa Evy Chudinovej môže mať nová výsadba aj podobu výsadby do kvetináčov, ale len v ojedinelých prípadoch. Hovorca rezortu životného prostredia sa však domnieva, že mobilná zeleň by mala byť len doplnkom k nosnej, kostrovej zeleni. "Zeleň v kvetináči nikdy nemôže plne nahradiť pôvodnú zelenú plochu," dopĺňa Peter Višváder.
Náhradné plochy
Pre Bratislavu predstavuje vážny problém umiestnenie náhradnej výsadby, na ktorý už poukazujú aj jednotlivé mestské časti. "Vo väčšine prípadov ide o už existujúce plochy zelene, ktoré sa len dopĺňajú výsadbami po vyschnutí drevín. Čiastočne má náhradná výsadba formu líniovej zelene pozdĺž komunikácií na území hlavného mesta," vraví Eva Chudinová. Iné krajské mestá sú oproti nej vo výhode. Banská Bystrica má v súčasnej dobe dostatok voľných plôch, vhodných na náhradnú výsadbu či parkové úpravy. "Nevyskytol sa prípad, že by bola uložená finančná náhrada za odsúhlasený výrub, lebo by mesto nemalo vyhradené a vhodné plochy na náhradné výsadby," tvrdí hovorkyňa primátora Monika Pastuchová.
Ani v Košiciach nie je s náhradnou výsadbou problém. "Mesto vlastní dostatok vhodných plôch na tento účel. Plánuje vyhotoviť evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu, ktorá by zjednodušila ukladanie náhradnej výsadby," dodáva hovorkyňa Magistrátu mesta Košice Jana Geročová.
Tri roky a ...
Investori, ktorí na mieste niekdajšej zelene zasadia v tej istej, alebo mestom určenej inej lokalite náhradnú zeleň, sú povinné sa tri roky starať aj o jej údržbu. V prípade, že počas tejto lehoty ním vysadená zeleň vyhynie, musí dosadiť novú.
Ako sa riešia prípady, keď počas trojročnej lehoty predá investor budovu inej firme? Podľa Moniky Pastuchovej spolu s predajom objektu v tejto lehote musí investor údržbu novozrealizovaných zelených plôch náhradných výsadieb zmluvne doriešiť s novým vlastníkom - kupcom.
Hovorkyňa košického magistrátu Jana Geročová vraví, že trojročná podmienka starostlivosti o zeleň sa dnes stanovuje žiadateľovi výrobu pôvodnej zelene. V novelizácii zákona o ochrane prírody a krajiny by, podľa nej, táto starostlivosť mala byť uložená vlastníkovi objektu.
Finančná náhrada
Nie vždy a všade však zeleň, ktorej miesto nahradili nové stavby možno nahradiť inou výsadbou. Ak sa náhradná zeleň na území mesta nemôže, pre nedostatok plôch, vysadiť, v rozhodnutí na výrub sa stanoví investorovi finančná náhrada. Peniaze od neho potom putujú do rozpočtu mesta. Finančné prostriedky, ktoré takto získa mesto Bratislava sa používajú na novú výsadbu, prípadne údržbu a ošetrovanie drevín na pozemkoch vo vlastníctve hlavného mesta Slovenska, resp. mestskej časti. Dve tretiny prostriedkov pritom putujú na účet mestskej časti, tretina na účet hlavného mesta.
Na účet mesta Trnava v roku 2004 smerovalo za výrub stromov viac ako milión korún, o rok neskôr nič a vlani takmer 290 tisíc korún. Od roku 2003 do vlaňajška putovalo do rozpočtu mesta viac ako poldruha milióna korún za vyrúbané dreviny.
Dvojaký prístup investorov
Postoj investorských spoločností k výsadbe zelene sa rôzni. Podľa Evy Chudinovej z bratislavského magistrátu by sa na realizáciu sadových úprav malo dôsledne dohliadať už pri kolaudácii stavby, pretože súčasťou stavebného povolenia je aj projekt sadových úprav. "Sú stavby, po ukončení ktorých sa zrealizovali hodnotné sadové úpravy. Pozemok v okolí stavby je prenajatý vlastníkmi bytov, ktorí si prostredníctvom dodávateľských firiem zabezpečujú pravidelnú údržbu a starostlivosť o zeleň v ich okolí," vraví.
Zároveň však priznáva, že sú aj takí investori, ktorí si pod sadovými úpravami v lepšom prípade predstavujú osev trávy do kamenistého podlažia. "Sadové úpravy pozostávajú z ojedinelých výsadieb kríkov, ktoré vzhľadom na kvalitu podložia nemajú možnosť rastu, nieto ešte prežitia," dodáva.
Banská Bystrica má s prístupom investorov k otázke zelene tiež dvojaké skúsenosti. Hovorkyňa primátora Monika Pastuchová vraví, že sú investori, ktorí dodržia všetky podmienky uloženej náhradnej výsadby, teda kvalitatívne pomery drevín a ich veľkostné kategorizácie, ale aj odborné princípy zakladania zelene, a splnia časové obdobie pre výkon údržby novozaložených drevín. "Sú ale aj takí, ktorí dané podmienky nesplnia," netají hovorkyňa banskobystrického primátora.
(den)
