BRATISLAVA 17. októbra - Vláda SR by mala podľa ministerstva financií zúžiť rozsah projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) plánovaných pri výstavbe úsekov diaľnice D1 a vylúčiť tretí balík, týkajúci sa technicky komplikovaných úsekov okolo Žiliny. V takom prípade by bolo financovanie výstavby diaľnic prostredníctvom PPP takmer porovnateľné s tradičným verejným obstarávaním, avšak s oveľa skorším termínom dokončenia týchto úsekov.
Vyplýva to zo stanoviska rezortu financií k vplyvom realizácie výstavby vybraných úsekov D1 a R1 cez projekty PPP na výšku štátneho dlhu a na rozpočtovú politiku štátu. Realizácia diaľničných projektov PPP, ktorú vláda schválila 5. septembra tohto roku v rozsahu troch balíkov, v dĺžke 151 kilometrov a pri predbežných stavebných nákladoch 105,7 mld. Sk, predstavuje podľa analýzy rezortu financií pomerne vysoké nároky na verejné financie oproti bežným spôsobom verejného obstarávania. Vláda minulý týždeň prerušila rokovanie o uvedenom stanovisku a zatiaľ ho nemá v programe stredajšieho zasadnutia.
"Realizácia vládou schváleného variantu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest formou PPP projektov by znamenala zdvojnásobenie podielu výdavkov kapitoly ministerstva dopravy na výdavkoch štátneho rozpočtu, čo by výrazne zúžilo priestor na financovanie ostatných prioritných politík vlády," uvádza ministerstvo financií v svojej analýze. Podľa nej nie je možné s definitívnou platnosťou uviesť, že navrhované projekty PPP nebudú mať vplyv na vládny schodok a dlh. K tomu sa bude možné adekvátne vyjadriť až na základe návrhu konečnej zmluvy so súkromným partnerom, tvrdí rezort financií.
Ministerstvu financií sa nepozdáva ani navrhovaná výška ročnej koncesnej platby, ktorá by bola značnou záťažou pre štátny rozpočet vzhľadom na jeho obmedzené zdroje. Ministerstvo dopravy by malo preto vyvinúť maximálne úsilie a minimalizovať náklady štátu na predmetný projekt. Realizované by mali byť skôr projekty menšieho rozsahu a intenzity s rozložením na dlhšie časové obdobie, čím sa zníži riziko negatívneho vplyvu nadmerného dopytu na vývoj inflácie.
Ministerstvo financií vláde tiež odporúča zmeniť skladbu prvého balíka úsekov na D1 a vylúčiť z neho úseky na trase Dubná Skala - Hubová. Zdôvodnilo to jeho nedostatočnou projektovou pripravenosťou, chýbajúcimi povoleniami a rozhodnutiami, ako aj geologickým prieskumom a tiež technickou náročnosťou výstavby kvôli zložitému geografickému terénu. Vylúčené úseky prvého a tretieho balíka by mala vláda financovať podľa možností štátneho rozpočtu a potreby stavať aj iné úseky diaľnic a rýchlostných ciest, nielen na D1 a R1.
Vládny kabinet by mal zároveň znížiť odhadovaný dopad ročných platieb koncesionárovi v súlade s alternatívou ministerstva financií. To pritom odporúča aj to, aby akákoľvek zmluva medzi ministerstvom dopravy a budúcim koncesionárom bola uzavretá až potom, ako bude definitívne známe stanovisko Európskej centrálnej banky a Európskej komisie k schopnosti SR plniť maastrichtské kritériá potrebné pre zavedenie eura.
Rezort dopravy trvá na pôvodnom návrhu
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR trvá na pôvodnom návrhu financovať cez projekty verejno-súkromného vlastníctva 150 kilometrov diaľnic a nie o tretinu menej, ako vo svojom stanovisku odporúča Ministerstvo financií SR.
"My chceme stavať ten pôvodný rozsah," konštatoval dnes po skončení rokovania vládneho kabinetu štátny tajomník rezortu dopravy Milan Mojš. Vláda SR dnes o stanovisku ministerstva financií k vplyvu financovania výstavby diaľnic prostredníctvom PPP na deficit verejných financií nerokovala.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny minulý týždeň po zasadnutí vlády avizoval, že k stanovisku sa vyjadrí v pondelok, najneskôr v utorok tento týždeň. Podľa slov Mojša je zatiaľ ťažké povedať, kedy padne definitívne rozhodnutie. Proces prípravy zákona na urýchlenie výstavby diaľnic je potom neadekvátny výsledku, zdôvodnil rozhodnutie ministerstva trvať na pôvodnom návrhu Mojš.
"Je uznesenie vlády o spojení Bratislavy a Košíc a my ho chceme splniť," povedal. Aký bude ďalší postup je podľa jeho slov ťažké povedať. "Všetko závisí od ďalších rokovaní," dodal.
V súvislosti s ambíciou SR prijať euro v roku 2009, neodporúča MF uzatvárať akékoľvek zmluvy s budúcimi koncesionármi skôr, ako bude známe stanovisko Európskej centrálnej banky a Európskej komisie k schopnosti Slovenska dlhodobo plniť maastrichtské kritériá.
(tasr, sita)
