Znamená to, že Bratislava bude mať konečne priame diaľničné spojenie s rakúskym hlavným mestom Viedeň.
Podľa informácií, ktoré TASR poskytla rakúska diaľničná spoločnosť Asfinag, má "Autobahn A6" 22 kilometrov a spája hraničné mestečko Kitsee s diaľnicou A4, ktorá vedie priamo do Viedne - je teda prepojením slovenskej D2 a uvedenej rakúskej A4.
"Viac ako 400 pracovníkov postavilo 22-kilometrový diaľničný úsek v rekordne krátkom čase. Celkové čisté náklady na konštrukciu A6 predstavujú 154 miliónov EUR (v prepočte 5,2 miliardy SKK), čo je dokonca o 31 miliónov EUR menej, ako sme pôvodne rozpočtovali," uvádza Asfinag, podľa ktorého je nová diaľnica "ekologická, bezpečná, pohodlná a technologicky vyspelá".
Slávnostné otvorenie A6 sa uskutoční 18. novembra tohto roka. "Pripravili sme program "Open Border", ktorý zahŕňa aj 6-kilometrový beh po A6," informoval Asfinag.
Zo slovenskej metropoly sa možno do Viedne v súčasnosti dostať aj viacerými prostriedkami verejnej dopravy - autobusom, vlakom i loďou. Vlaky z bratislavskej Hlavnej stanice na viedenskú železničnú stanicu Südbahnof jazdia cez Devínsku Novú Ves a Marchegg približne raz za hodinu. V rovnakých časových intervaloch vypravuje vlaky do rakúskeho hlavného mesta (cez priechod Kitsee) aj stanica Bratislava-Petržalka. Čas jazdy sa pohybuje od 58 minút do 1 hodiny 8 minút.
Autobusové spojenie z Bratislavy do Viedne prevádzkuje viacero dopravcov, a to približne s rovnakým intervalom ako vlakové.
Vybrané letecké spoločnosti spájajú priamo Letisko M. R. Štefánika s viedenským Schwechatom prostredníctvom tzv. "shuttle busov", ktoré odchádzajú po prílete medzinárodných liniek. Jazda medzi týmito 2 letiskami trvá približne 1 hodinu 20 minút.
Menej tradičnou alternatívou k predošlým formám dopravy sú lode plaviace sa po Dunaji a spájajúce priamo historické centrá oboch miest. Plavba trvá 1 hodinu 15 minút, intervaly medzi odchodmi sú však omnoho dlhšie, lode vyrážajú asi 3-krát za deň. Treba však počítať s vyššími cenami, ktoré sa menia v závislosti od ročných období.
Na začiatku 20. storočia spájala Viedeň s Bratislavou dokonca električka. Trať (jej súčasťou bol aj bratislavský Starý most) otvorili v roku 1914 a mala 69 kilometrov. Po 1. svetovej vojne v roku 1919 sa jej prevádzka dočasne prerušila, avšak už v roku 1920 začala električka znova premávať. Po 18 rokoch, v roku 1938, došlo k definitívnemu zániku tejto formy spojenia slovenského a rakúskeho hlavného mesta.
