Poukázala na tom, že ak majú investori realizovať veľké projekty, potrebujú mať istotu, že o svoje prostriedky neprídu a že budú podnikať v predvídateľnej klíme.
Kazašský prezident Nursultan Nazarbajev totiž už podpísal zákon, ktorý umožňuje vláde revidovať platné a realizované kontrakty so zahraničnými spoločnosťami v prípade, ak dôjde k presvedčeniu, že konajú proti štátnym záujmom krajiny.
Prezident však prisľúbil, že sa zákon nebude aplikovať na veľký projekt medzinárodného konzorcia vedeného talianskym koncernom ENI sprístupnenia ropy a plynu z ložiska Kašgan, ktoré sa nachádza na severe Kaspického mora.
Európska komisia uviedla, že potrebuje zistiť, ako by sa zákon dotkol investícií podnikov z EÚ a či je v súlade s medzinárodnou dohodou, ktorá rieši práve otázku už jestvujúcich kontraktov.
Kašganské nálezisko je podľa ENI najväčším objavom uhľovodíkových surovín za posledných 30 rokov. V období maximálnej ťažby bude dávať 1,5 milióna barelov (barel = 159 litrov) ropy denne. Kazašská vláda predpokladá, že sa v krajine v roku 2015 bude ťažiť denne 2,6 milióna barelov ropy.
Problémy konzorcia vedeného ENI s kazašskou vládou nastali po tom, čo sa nedodržal termín začatia ťažby. Pôvodne bol stanovený na rok 2005, ale množstvo problémov spôsobilo, že sa sprevádzkuje až v roku 2010. Enormne vzrástli aj náklady na jeho sprístupnenie. Teraz sa odhadujú na 136 miliárd USD, v prepočte 3,192 bilióna SKK, kým pôvodne sa odhadovali maximálne na 57 miliárd USD.
Členmi medzinárodného konzorcia spolu s ENI sú americké spoločnosti Exxon Mobil a ConocoPhillips, holandsko-britský Royal Dutch Shell, francúzsky Total a japonský Inpex Corp.
Informovala o tom agentúra AP.
