Zmenou spoločenského systému v ČSFR na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia séria zákonov umožnila štátu zbaviť sa privatizáciou svojho majetku a získať tak miliardové prostriedky na znižovanie deficitu verejných financií alebo na realizáciu rozvojových projektov.
Proces privatizácie národného majetku na Slovensku tvoria tri obdobia - malá privatizácia od roku 1991 do roku 1993, veľká privatizácia - 1. vlna od roku 1991 do roku 1993, 2. vlna od roku 1994 doteraz.
Malá privatizácia vychádzala zo zákona 427/1990 a jej základom boli verejné dražby. Takýmto spôsobom sa predalo 9 500 podnikov za 14 miliárd korún.
Jednu z kľúčových právnych noriem na realizáciu privatizačných rozhodnutí o štátnych podnikoch tvoril zákon 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Vytvoril právny rámec pre kupónovú privatizáciu a určil podmienky prechodu štátneho majetku do súkromných rúk. Vláda ČSFR rozhodla o vydávaní a použití investičných kupónov 5. septembra 1991. Registrácia občanov do 1. vlny kupónovej privatizácie sa rozbehla 1. novembra 1991 a ukončila sa v marci 1992, kupónová privatizácia sa spustila 14. mája 1992.
Do veľkej privatizácie sa dostalo 678 podnikov v hodnote takmer 170 miliárd korún. Jej najvýznamnejšou zložkou sa stala kupónová privatizácia. Občania mohli v roku 1992 prostredníctvom kupónových knižiek získať akcie štátnych podnikov. V 1. vlne sa predal majetok v hodnote 79,6 miliardy korún a zapojilo sa do nej 8 miliónov obyvateľov ČSFR. Majetok sa okrem toho predával štandardne (16 miliárd korún) alebo prevodom na obce.
Druhá vlna privatizácie mala pôvodne trvať od roku 1993 do roku 1996, realizuje sa dodnes. V začiatočnej fáze sa plánovalo predať 610 podnikov v hodnote 137 miliárd korún. Spustila sa 2. vlna kupónovej privatizácie, tá bola po nástupe Mečiarovej vlády eliminovaná a nahradená predajom dlhopisov. Namiesto nej sa otvoril proces privatizácie priamym predajom, pri ktorom sa takmer úplne vylúčili zamestnanci a záujemcovia zo zahraničia.
Následne v roku 1995 vláda SR schválila zákon 192/1995 o zabezpečovaní záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikoch. Išlo o tzv. zákon o strategických podnikoch, ktorý neumožňoval privatizáciu prirodzených monopolov, definovaných v roku 1991. Až novela zákona 92/1991 z roku 1999 tento stav zmenila a dovolila súkromnému kapitálu vstúpiť do 11 firiem, ktorých podiel na tvorbe HDP SR predstavoval asi 15 %.
