Vláda totiž schválila návrh novely zákona o Štátnej pokladnici, podľa ktorej by sa jej klientmi mohli po odsúhlasení rezortom financií stať právnické osoby zriadené osobitným zákonom, ako je napríklad Exportno-importná banka.
Podľa navrhovaných zmien by do systému však mohli vstúpiť aj Slovenská televízia a Slovenský rozhlas či štátne podniky. "Navrhovaná úprava zákona zohľadňuje špecifické postavenie týchto klientov a zároveň vytvára možnosť osobitného prístupu ku klientom, ktorí vstúpia do systému štátnej pokladnice na základe dobrovoľnosti," uvádza sa v materiáli, ktorého účinnosť je navrhovaná od 1. marca budúceho roku. Rezort financií pritom očakáva pozitívny dopad zmien v zákone aj na štátny rozpočet, v súčasnosti ho však nevie presne vyčísliť. "Finančný efekt závisí od počtu dobrovoľne pripojených klientov a zdrojov, ktoré budú v Štátnej pokladnici zhodnocovať," konštatuje ministerstvo.
Štátna pokladnica zabezpečuje platobný styk pre zhruba 1 700 klientov, ktorými sú ústredné orgány štátnej správy, rozpočtové a príspevkové organizácie v ich pôsobnosti, verejnoprávne inštitúcie a úrady vyšších územných celkov. Ku koncu decembra minulého roka bolo v jej informačnom systéme otvorených 18 091 účtov, na ktorých počas vlaňajška zrealizovala skoro 67,2 mil. clearingových transakcií. V medziročnom porovnaní sa tak počet uskutočnených transakcií zvýšil o 36 %. Priemerný podiel pokladnice na medzibankovom clearingu bol počas vlaňajška takmer 25 %.
Štátna pokladnica začala svoju činnosť od roku 2004. Je orgánom štátnej správy, ktorý zabezpečuje realizáciu rozpočtov svojich klientov a centralizáciu príjmov verejnej správy. Bilančná suma Štátnej pokladnice predstavovala ku koncu minulého roka vyše 161 mld. Sk a medziročne tak vzrástla o jednu pätinu.
