Ako ďalej spresnil, problémom je totiž najmä to, že viaceré krajiny nie sú zaviazané emisie skleníkových plynov znižovať. "Ide najmä o rozvojové krajiny. Podľa mňa si to však nemôžu dovoliť," podotkol Conti.
Šéf Enelu vidí problém aj v tom, že niektoré oblasti hospodárstva nemajú emisné limity. Ide napríklad o leteckú dopravu. Podľa Contiho treba tieto problémy vyriešiť najmä pre obdobie po roku 2012, kedy končí platnosť Kjótskeho protokolu. "Musíme nájsť dlhodobé a nie krátkodobé ciele a najmä dosiahnuteľné," vyzval na 20. Medzinárodnom energetickom kongrese Conti.
Podľa hlavného ekonóma Medzinárodnej energetickej agentúry Fatiha Birola je najväčším problémom zvyšovanie emisií skleníkových plynov v Číne a Indii. “Ak budú krajiny pokračovať v súčasnej politike, do roku 2030 globálne emisie vzrastú o polovicu,“ doplnil Birol.
Slovensko, ktoré sa zaviazalo v Kjótskom protokole znížiť svoje emisie o 8 percent oproti roku 1990, momentálne rozdeľuje podnikom kvóty na roky 2008 až 2012. Tento balík je aj predmetom sporu Slovenska s Európskou komisiou. Brusel totiž znížil Slovenskom ročne požadovaných 41 mil. ton emisií skleníkových plynov o viac ako štvrtinu na 30,5 mil. ton. Slovensko vyššiu kvótu okrem iného obhajovalo splnením svojho záväzku z Kjótskeho protokolu aj pri vyššej kvóte, ako aj plánovaným odstavením jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice. SR podala kvôli zníženiu emisných kvót na Brusel žalobu, v tejto veci však ešte nie je rozhodnuté.
Taliansky Enel pôsobí na Slovensku prostredníctvom Slovenských elektrární, v ktorých drží 66-percentný balík akcií.
