BRATISLAVA 18. novembra (SITA) - Urýchlenie výstavby diaľnic na Slovensku s pomocou realizácie projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) má význam aj napriek riziku. V rozhovore pre agentúru SITA to povedal generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného (VÚD), a.s. Ľubomír Palčák s tým, že štúdia ústavu potvrdila výrazný prínos z výstavby diaľnic. Posledná štúdia, ktorú VÚD nedávno uskutočnil, podľa neho ukázala, že pri pôvodne plánovanom ukončení nadradenej cestnej infraštruktúry v roku 2015 by vznikli priame úspory vo výške zhruba 50 mld. Sk. Následné multiplikačné efekty v peňažnom vyjadrení by pritom dosiahli vyše 300 mld. Sk. Ani Slovensko nemá podľa Ľ. Palčáka prostriedky na to, aby nadradenú cestnú infraštruktúru stavalo len z vlastného rozpočtu alebo s použitím európskych peňazí.
"Keď vieme dobre, že bez projektov PPP by cestná infraštruktúra nebola hotová ani do roku 2020, tak z toho vyplýva, že priame efekty z urýchlenia výstavby, zvýšenia bezpečnosti a zníženia dopravenej nehodovosti, menšej spotreby pohonných hmôt či vplyvu na životné prostredie sa vyšplhajú až na 100 mld. Sk," uviedol ďalej Palčák pre agentúru SITA. Ako pritom dodal, uvedené multiplikačné efekty pritom stále zostávajú na úrovni okolo 300 mld. Sk. Podľa šéfa VÚD sú to také vysoké čísla, že prínos z urýchlenia výstavby nadradenej cestnej infraštruktúry je výrazný a je potrebné ísť touto cestou.
Palčák zároveň uviedol, že z hľadiska dopravy by pri realizácii projektov PPP na stavbe diaľnic uprednostnil tretí balík na stavbu a prevádzku úsekov D1 pri Žiline Hričovské Podhradie - Dubná Skala. S vyhlásením tendra v tomto prípade však ministerstvo dopravy počíta až s polročným odstupom po rozhodnutí o realizácii prvých dvoch balíkov na iných úsekoch D1 a na rýchlostnej ceste R1 Nitra - Tekovské Nemce. Bez výstavby úseku v treťom balíku bude dopravná infraštruktúra v okolí Žiliny stále problematická. "Je najkomplikovanejší, ale z pohľadu finančného aj technickej realizovateľnosti máme o ňom najviac informácií na základe kompletného geologického prieskumu. Efekty projektov PPP, ktoré sú všeobecne známe, sa práve na tomto úseku dajú najviac dosiahnuť," povedal Palčák o treťom balíku PPP. Na tomto úseku by sa podľa neho dalo aj najviac posúdiť, či cena, ktorú koncesionári ponúknu, je reálna alebo je určitá obava, že by mohli nadhodnotiť svoje ponuky.
Na základe zahraničných skúseností s realizáciou projektov PPP pri výstavbe dopravnej infraštruktúry Palčák priznal, že na Slovensku nie sú skúsenosti s ich využitím. Dodal však, že v zahraničí je viac pozitívnych dôvodov v prospech týchto projektov. Pripomenul, že týmto spôsobom postavili väčšie úseky v Európe napríklad vo Veľkej Británii, v Portugalsku, vo Francúzsku, čiastočne v Španielsku.
"Spomínajú sa aj negatívne skúsenosti s PPP v Česku a Maďarsku. Tam boli problémy trochu iné. V Maďarsku zle odhadli riziko dopytu, a keďže ho prevzal na seba koncesionár, neúmerne zvyšoval cenu za prejazd diaľnicou M5," vysvetlil Palčák. Intenzita dopravy na uvedenej diaľnici sa postupne znižovala, až ju napokon štát odkúpil od koncesionára späť. Projekt sa dostal do krízy a nebolo ho z čoho splácať. V tejto súvislosti dodal, že plánovaný výber elektronického mýta od roku 2009 na Slovensku pre vozidlá nad 3,5 tony sa bude uplatňovať centrálne na všetkých spoplatnených úsekoch diaľnic a ciest bez ohľadu na to, či sú postavené zo zdrojov štátu alebo cez PPP. Český projekt PPP podľa Palčáka skrachoval hneď na začiatku, lebo bol zle ekonomicky postavený. Zmluva s budúcim koncesionárom bola nastavená tak, že výstavba diaľničného úseku pri Ostrave by sa veľmi predražila. Aj zlé skúsenosti sú skúsenosti, na ktorých sa dá poučiť, tvrdí Palčák, pričom pri snahe sa proces výstavby prostredníctvom PPP projektov podľa neho dá zvládnuť.
