BRATISLAVA. Zákon, ktorým chcel premiér Robert Fico zabrániť zdražovaniu potravín, posudzujú v Bruseli. Až keď úradníci Európskej komisie povedia, že naša norma nejde proti pravidlám únie, vráti sa na Slovensko a bude o ňom rokovať vláda. Verdikt komisie možno odhadnúť z toho, že pred troma rokmi únia podobný zákon o obchodných reťazcoch prinútila Slovensko prerobiť.
Trhliny dostáva aj argumentácia o účelnosti zákona, ktorý by riadil vzťahy medzi výrobcami tovarov a veľkými obchodníkmi. Premiér síce začiatkom novembra obvinil obchodné reťazce z toho, že maloobchodné marže obchodných reťazcov sú vo výške 40 až sto percent, no nepovedal, odkiaľ má také informácie.
Yeti analýza
Analýzu, ktorá by jeho slová potvrdila, premiér ani ministerstvá pôdohospodárstva a hospodárstva neukázali. Dva týždne striedavo hovoria, že ju nemajú, alebo že ju má poskytnúť niekto iný, alebo že sa na nej stále pracuje.
Zavádzal aj minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, ktorý minulý týždeň povedal, že údaje o maržiach má z výskumu „nezávislej agentúry MVK“. Tá pre ministerstvo naozaj merala ceny potravín, no z nich sa nič ako marže vypočítať nedalo.
MVK podľa jej šéfa Pavla Haulíka dodala len údaje o konečných cenách v maloobchode. Keď SME požiadalo ministerstvo, aby vysvetlilo, aké údaje k tomu pridali, aby vypočítali marže obchodníkov, odpoveď šla znova do stratena. Hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara povedal, že analýzu poskytnú, keď bude úplne dokončená.
Údaje do nej budú nakoniec dodávať aj samí obchodníci. Ich predstavitelia sa minulý týždeň stretli s ministerstvom hospodárstva. To ich požiadalo o informácie o polročnom vývoji 15 druhov slovenských potravín.
Šéf COOP Jednoty Bratislava Adrián Ďurček pripúšťa, že na niektorých tovaroch v obchode sú 40-percentné marže. Nie sú to však potraviny, ale tovary, ktoré predávajú ako doplnkový tovar. Ako príklad uviedol žiarovky alebo drogistický tovar. „Existujú však tovary, ktoré predávame s nulou. Niekde prerobíme, niekde musíme zarobiť,“ povedal Ďurček.
Navrhovaný zákon chce aj zamedziť, aby obchodníci vyberali od dodávateľov rôzne poplatky, ako vystavenie tovaru na regáloch alebo uverejnenie v letákoch. Obchodníci tvrdia, že ak je tovar kvalitný, umiestnia ho na výhodnejšie miesto aj bez poplatkov. Zároveň zdôrazňujú, že poplatky sa nepodieľajú na príjmoch výrazne a tvoria len 1,6 percenta ich zisku.
Proti sú nielen obchodníci
Nesplnenie zámeru zlacniť potraviny navrhovaným zákonom predpovedá aj Protimonopolný úrad. Jeho predsedníčka Danica Paroulková pripustila, že zákon o neprimeraných podmienkach môže ceny aj zvýšiť.
Obchodníci hovoria, že ich súboj ceny skôr znižuje a odmietajú akékoľvek dohody medzi sebou. Protimonopolný úrad zatiaľ nekonal proti zneužitiu ich dominancie alebo kartelovým dohodám. Regulačný úrad naopak v auguste udelil pokutu trom pekárenským podnikateľom za kartelovú dohodu pri stanovovaní cenových ponúk čerstvých pekárenských výrobkov a pri ich predkladaní maloobchodným reťazcom.
Pripomienky k zákonu
Ministerstvo spravodlivosti:
väčšina zmluvných vzťahov je upravená obchodným zákonníkom,
štát nemôže určovať, alebo zakazovať rozmiestňovanie tovaru v súkromných prevádzkárňach, a to aj za odplatu,
návrh smeruje k zamedzeniu predaja výrobkov pod ich výrobnú cenu alebo nákupnú cenu konečnému spotrebiteľovi,
stanovenie 30–dňovej lehoty splatnosti faktúr je neodôvodnený,
Ministerstvo financií:
návrh je potrebné zosúladiť so zákonom o cenách, lebo zasahuje do cien tovarov.
Zdroj: Vyhodnotenie pripomienok k návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch
