BRATISLAVA. Ovládnutiu bratislavského letiska Viedňou údajne už nikto nebráni a dohoda medzi slovenskou a rakúskou stranou je na spadnutie. Informoval o tom v pondelkovom vydaní rakúsky ekonomický denník WirtschaftsBlatt. „Už to môže ísť veľmi rýchlo,“ tvrdia zainteresované zdroje. Ovládnutie by malo podľa denníka prebehnúť buď formou 20-ročnej dohody o jeho prevádzkovaní, alebo založení spoločného podniku.
Rokovania prebiehajú na viacerých úrovniach, no ministerstvo dopravy odmieta, že by dohoda bola na spadnutie. „Ministerstvo dopravy s rakúskou stranou rokuje, ale tieto rokovania zďaleka nemožno považovať za finálne,“ povedal hovorca ministerstva Marián Jánošík. Dodal, že rezort uvažuje o viacerých scenároch spolupráce a vytvorenie spoločného podniku je len jedným z nich.
Podľa informácií SME by malo k dohode dôjsť ešte tohto roku.
Súčasná vláda vlani v záverečnej fáze zastavila privatizáciu 66 percent akcií bratislavského letiska a naďalej akúkoľvek formu privatizácie odmieta. Vytvorenie spoločného podniku za privatizáciu nepovažuje, keďže letisko Schwechat by sa nestalo akcionárom samotného letiska. Viedeň preto požaduje dostatočné záruky pre svoje plánované investície. Na ich výške by sa pritom od neúspešnej privatizácie nemalo nič zmeniť. Viedenské letisko chcelo investovať 200 miliónov eur (6,7 miliardy korún).
Penta a Schwechat majú iné záujmy
Schwechat šiel do privatizácie Štefánikovho letiska v konzorciu TwoOne spolu so skupinou Penta a s rakúskou bankou Raiffeisen. Po zrušení privatizácie Ficovou vládou hrozila Slovensku zo strany TwoOne medzinárodná arbitráž. Tá nebude, pretože Schwechat do nej na rozdiel od Penty nechce. Miesto totho rokuje s Bratislavou o inej forme spolupráce.
Schwechat sa v súčasnosti nezaujíma len o bratislavské letisko. „Hľadáme ďalšie projekty vo východnej Európe a máme záujem o pražské letisko Ruzyň,“ povedal podľa agentúry SITA generálny riaditeľ viedenského letiska Herbert Kaufmann. Česká vláda pripravuje pražské letisko na vstup investora, no zatiaľ nie je jasné, či pôjde o predaj alebo prenájom.
Koncovka je otázna
Vstup Schwechatu do bratislavského letiska by bol veľmi komplikovaný, aj keby vláda nestopla privatizáciu. Protimonopolný úrad totiž spojenie letísk neodporúčal s tým, že by vznikol na relevantnom trhu monopol. Súhlasné stanovisko úradu bolo podmienkou predaja akcií. Úrad podľa jeho hovorkyne Alexandry Bernáthovej zatiaľ nemá dostatok informácií na posúdenie vplyvu spolupráce letiska vo Schwechate a v Bratislave.
Spolupráca letísk by zrejme umožnila Viedni bratislavské letisko kontrolovať. Počas privatizácie boli okrem vzniku monopolu a rastu letiskových poplatkov aj obavy, že ak by viedenské letisko získalo letisko v Bratislave, upadlo by a nerozvíjalo sa.
Letisko v súčasnosti stagnuje a medziročný rast počtu pasažierov je na úrovni niekoľkých percent. To je zapríčinené najmä neistou situáciou okolo investora a nedostatkom peňazí na rozširovanie kapacity letiska, ktoré je v súčasnosti vyťažené na maximum.
Privatizácia 66 percent akcií letiska mohla okrem investícií priniesť aj miliardy do štátneho rozpočtu. V prípade konzorcia TwoOne by to bolo zhruba 10 miliárd, v prípade druhého v poradí KoBra by to bolo 6,6 miliardy korún.
