New York 8. decembra (TASR) - "Keď Enron skrachuje, bude to horšie, než keď sa zrútil Long Term Capital?" To napísal jeden pracovník Citigroup kolegovi v apríli 2001, takmer sedem mesiacov pred kolapsom Enronu. Email je , samozrejme, živou spomienkou dvoch veľkých krachov, ktoré rozkývali kapitálové trhy. Ale - aké prekvapenie! - nepripomína len udalosti, ktoré vošli do histórie.
LTCM (Long Term Capital Management) bol hedžový (zaistený) fond, ktorého strata po krachu bola vyčíslená na 4,6 miliardy USD, v prepočte 104,8 miliardy SKK. Krach LTCM však otriasol svetovými burzami. Nepriame škody jeho pádu boli desiatky miliárd USD.
Podľa českého ekonóma Josefa Jíleka išlo o najväčšiu stratu inštitúcie z derivátov. Iróniou je, že deriváty sa pôvodne objavili preto, aby riziko strát znižovali. Zakladateľmi LTCM boli laureáti "Nobelovej ceny" švédskej centrálnej banky za ekonómiu Robert C. Merton a Myron S. Scholes. Cenu dostali za nové metódy určovania hodnoty derivátov. Cenu prevzali v decembri 1997 a fond LTCM skrachoval o necelý rok neskôr.
Scholes v prednáške v Štokholme uviedol, že General Electric a Enron sú spoločnosti, ktoré môžu prekonať súčasné existujúce finančné firmy.
Email je súčasťou série súdnych procesov proti Citigroup po krachu Enronu, ku ktorému došlo práve pred šiestimi rokmi, začiatkom decembra 2001. Jeden zo sporov by sa mal začať nasledujúcu jar. V ňom Enron - vlastne to, čo po ňom zostalo - žiada od veľkobanky viac ako 20 miliárd USD.
Obrovskou požadovanou sumou, agresívnym prístupom, a celkovou obsiahlosťou, je súdny spor komplexným obrazom enronizmu, metódy podnikania, ktorá viedla do katastrofy.
Enron, hoci skonal nečakane a rýchlo, vlastne ešte žije. Volá sa však Enron Creditors Recovery Corp (ECRC). Pracuje v ňom 36 ľudí. Spoločnosť existuje len z jednej jedinej príčiny: Aby vrátila peniaze veriteľom. Doteraz dostali 36 centov z každého dolára, ktoré investovali do "prekvitajúceho" Enronu. Suma je o 100 % vyššia, než sa predpokladalo, keď ECRC začala činnosť. Prvú časť prostriedkov získal Enron predajom aktív, medzi ktoré patrili jeho plynovody a elektrárne. A ďalšie peniaze dostal od bánk na Wall Street, takých ako Citi, ktoré pomohli oklamať svet.
Ťaženie ECRC proti Wall Street sa začalo v roku 2003, keď podal žalobu. Výstižne sa nazýva Mega Claims. V žalobe napadol 11 bánk. Uvádza sa v nej, že banky pomohli falšovať finančné správy Enronu. Deväť z 11 bánk spory urovnalo mimosúdnou dohodou. Enronu poukázali 1,7 miliardy USD v hotovosti (časť tejto sumy dostal ECRC za to, že stiahol žaloby proti nim) a pridali ešte ďalšiu miliardu z požadovanej náhrady škody. Zostáva ešte vyriešiť malý prípad s Deutsche Bank - a ten obrovský s Citi. "Veríme, že žaloba nie je opodstatnená a máme v úmysle energicky sa brániť na súde," uvádza Citi.
Mega Claims nemá nič spoločné so žalobou akcionárov Enronu, ktorú Citi urovnala v roku 2005, tým, že veľkobanka zaplatila 2 miliardy USD, aby "uzavrela ťažkú kapitolu našej histórie," povedal dnes už bývalý výkonný riaditeľ Citi Charles Prince. Zdá sa však, že Citi možno urovnala nesprávny prípad. Pretože uplynulú jeseň odvolací súd rozhodol, že spor s akcionármi nie je definitívne uzavretý. Teraz sa očakáva rozhodujúci výrok Najvyššieho súdu.
Ale Enron sám sa rozhodol vystúpiť proti Citi, čiastočne vďaka ustanoveniam v zákone o bankrote. Mega Claims sa opiera o 4 235- stránkovú analýzu, ktorú vypracoval audítor po krachu Enronu. Tvrdí sa v nej, že Citi pomáhala Enronu "falšovať finančné správy".
Koncom 90. rokov začala byť veľkobanka nervózna z rozsahu svojej angažovanosti v Enrone. A tak Citi v čase, ktorý tesne predchádzal bankrotu, vytvorila niektoré diabolské štruktúry. Získala do nich nových investorov, ktorí neverili, že Enron môže zbankrotovať. Teraz držia vo svojich trezoroch pohľadávky Enronu a na ECRC naliehajú, aby im ich preplatil. Tvrdia, že ak sa nebude s Citi súdiť nástupnícka spoločnosť po Enrone, žalobu na Citi podajú oni.
Informovala o tom internetová stránka CNN a ekonóm Josef Jílek v publikácii Deriváty, hedžové fondy, offshorové spoločnosti.