m môžu niečo urobiť. Generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) ANTON KOVÁČIK.
Vo štvrtok ste povedali, že počas rokovaní o zmluvách so zdravotníckymi zariadeniami chcete dosiahnuť, aby si vážili poistenca. Ako?
„Chceme začať kontrolovať, či je našim poistencom poskytovaná adekvátna zdravotná starostlivosť. My sme jediná poisťovňa, ktorá každý rok vyhodnocuje spokojnosť poistencov a sme jediná poisťovňa, ktorá aj sleduje kritériá efektivity a kritériá kvality.“
Jediná?
„Sme jediní v tom, že spolupracujeme so Štatistickým úradom, že zverejňujeme rebríček spokojnosti poistencov napríklad s tým, či sa lekári a sestričky správajú voči nim tak, ako si oni myslia, že by sa mali správať. Pre nás je však rozhodujúca kvalita zdravotnej starostlivosti. Zbytočne sú krásne nemocničné izby, keď vám nikto nevie pomôcť. Preto tam, kde sa robí dobrá zdravotná starostlivosť, treba dostať peniaze, potom budú aj pekné izby.“
Vláda určila, s ktorými nemocnicami musia zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvy. Nemocnice však povinnosť uzatvárať zmluvy s poisťovňami nemajú. Nie je to nerovnocenný vzťah?
„Áno, súhlasím. Prebehla tu nejaká reforma, ale nikto sa nepozerá na dôsledky. Treba začať naprávať tie veci, ktoré sa v reforme zdali inak, ale život priniesol niečo iné.“
Vy ste spokojný, že vláda v rámci minimálnej siete priamo určila, s kým musíte uzavrieť zmluvy?
„Všeobecná zdravotná poisťovňa má viac ako 2,9 milióna poistencov. Nás tie vymenované zariadenia netrápia, lebo potrebujeme mať oveľa viac zazmluvnených nemocníc, ako obsahuje zoznam. Iba tak môžeme pokryť dopyt po zdravotnej starostlivosti.“
Keby ste uzatvorili zmluvy len s tými, ktorí sú na zozname, akým percentom by bola naplnená minimálna sieť?
„Presné číslo vám nepoviem, ale minimálna sieť by nebola naplnená. Potrebujeme teda dohodnúť zmluvy aj so zariadeniami, ktoré sú mimo zoznamu. Ide len o to, aby sa ich požiadavky zosúladili s možnosťami našej poisťovne. Nás ako nákupcov zdravotnej starostlivosti skôr ako náklady nemocníc zaujíma, koľko stojí napríklad určitá operácia. Treba sa vrátiť ku katalógu výkonov, aby bolo jasné, aké úkony sú potrebné pri liečení tej-ktorej choroby. Pomohlo by, keby bola jasná štruktúra nákladov.“
Rozhodli ste sa tento rok vypustiť zo siete vašej poisťovne šesť zariadení. Novinárov ste sa vo štvrtok opýtali, čo budú písať potom, keď ich bude tridsať. Bola to len rečnícka otázka?
„Bola to rečnícka otázka. Odborná verejnosť sa pýta, kedy a kto začne transformáciu slovenského zdravotníctva. My sme to vyskúšali. Opakujem, nezazmluvnili sme 6 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V Železničnej nemocnici si VšZP objednáva okrem ukončených hospitalizácií zdravotnú starostlivosť, ktorá je poskytovaná v špeciálnych ambulanciách. Zdravotnícke zariadenie v Púchove má len dve oddelenia, preto sme zdravotnú starostlivosť zabezpečili v inom zdravotníckom zariadení, poskytujúcom komplexnejšie služby. Liečebné ústavy v Tatrách poskytujú následnú zdravotnú starostlivosť s kapacitou pre Česko a Slovensko a dnes je ich ambíciou naplniť svoje kapacity obyvateľstvom zo Slovenska. Na tento rok sú pre nás rozhodujúce veci, ktoré sa dejú v nemocniciach. Chceme dať viac peňazí do primárnej zdravotnej starostlivosti. Na následnú starostlivosť dáme menej peňazí. Pacienti, ktorí na ňu majú nárok, sa na ňu dostanú cez kúpeľnú zdravotnú starostlivosť.“
Súhlasíte s tým, že súčasná zdravotnícka sieť je priveľká, kapacity sú rozmiestnené zle a sú neefektívne využívané?
„V princípe áno. Pripravíme presné kritériá, na základe ktorých bude VšZP podporovať nemocnice. To znamená, že uzatvoríme s nimi zmluvu, budeme s nimi rokovať a každý rok sa dohodneme na navýšení zdrojov. Do konca marca povieme, ktoré nemocnice budú v pevnej sieti našej zdravotnej poisťovne a som presvedčený, že sa našim poistencom nezhorší dostupnosť a dostane sa im kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti.“
Skúste povedať dvetri kľúčové kritériá, na základe ktorých budete medzi nemocnicami selektovať.
„Je to dostupnosť rýchlej zdravotnej a rýchlej lekárskej pomoci a komplexnosť nemocníc. Stále očakávam, že ministerstvo zdravotníctva vydá nariadenie o technickom, materiálnom a personálnom vybavení nemocníc. To nám veľmi pomôže, aby sme vedeli, ktoré nemocnice chceme podporovať. Tie, ktoré nebudú môcť naplniť požiadavky nariadenia ministerstva, budú musieť uvažovať o svojej reprofilizácii, prípadne sa zlučovať s inými zdravotníckymi zariadeniami, alebo presúvať svoje kapacity do nemocníc, kde sa zabezpečuje komplexná zdravotná starostlivosť.“
Máte predstavu, koľko percent nemocníc bude vytlačených zo siete VšZP?
„Neviem, ako bude nastavený ministerstvom určený štandard. Ak sa s ním oboznámim, budem vedieť viac. Ale opakujem, lekárska verejnosť aj zdravotné poisťovne, aj politici všetci sú už o tom presvedčení, že je vhodný čas, aby k redukcii nadbytočných kapacít došlo. Nemusí to znamenať žiadnu bolesť, môže dôjsť k postupným likvidáciám. Iste, treba o tom viesť diskusiu aj so župami, ale zase veľkú diskusiu by som nepripúšťal, aby nakoniec nevyhrali rôzni lobisti.“
Tam smeruje naša ďalšia otázka o politickej priechodnosti takéhoto návrhu. Rušenie nemocníc nie je populárne.
„Chceme vyjsť v ústrety najmä pacientom, lekárom, tiež odborárom. Keď vám niekto zavrie na dedine nemocnicu, tak podpíšete aj 10 petícií, lebo tam máte nemocnicu. To, že ju susedná dedina nemá, nikoho nezaujíma.“
Takže budete musieť prekonať odpor.
„Odpor, odpor... Keď vidíme hociktoré televízne noviny, vidíme len samé emócie. Emócie, to je to najkrajšie. Najjednoduchšie je opýtať sa 75-ročnej babičky, čo si myslí o zrušení nemocnice. Ona začne horekovať, kde umriem, kto sa o mňa postará... Ale nemocnice tu nie sú na to. Tu si niekto pletie veci. Nemocnica je mašina, do ktorej máte vojsť, tam vám napríklad zoperujú kĺb, pošlú vás do kúpeľov, a potom môžete nastúpiť do práce. Nech teda prídu agentúry domáceho ošetrenia, nech sa rozvíjajú. Ale nemôže to byť tak, že rodina ide na lyžovačku, nevie, čo s babkou, a tak ju dajú na dva týždne do nemocnice. My polyžujeme. Aj my zdraví, aj ona zdravá. Ale toto je pomýlené. Riešením sú tvrdšie revízne kontroly. Koho máme hospitalizovaného a za koho vlastne platíme.“
Ale to musíte prekonať kamarátstva aj na úrovniach riadenia VšZP.
„Keď chcete robiť takéto zmeny, musíte mať všetko centralizované, aby ste mohli veľmi jasne a striktne vydávať nariadenia. Od februára meníme organizačnú štruktúru a prechádzame na dvojstupňové riadenie s tým, že je jednoduchšie, razantnejšie a účinnejšie. Áno, je pravdou, že na okrese je to tak, ľudia spolu žijú a pozerajú sa na zmeny cez prizmu vzťahov. Potom je to problematické.“
Vráťme sa k politickej podpore pre redukciu nadbytočných kapacít.
„Pevná sieť našej poisťovne bude pripravená z odbornej stránky tak, aby sme ju vedeli obhájiť aj pred župami. Budeme sa snažiť všetkých presvedčiť, že aj pri menšom počte zariadení neznížime dostupnosť zdravotnej starostlivosti, a naopak, zvýšime kvalitu zostávajúcich, lebo bude viac peňazí. Kto má peniaze, vie rozvíjať nemocnicu. Ak sú zdroje rozdelené medzi trištyri nemocnice, nerozvíja sa žiadna. Máte nemocnice, kde denne chirurg urobí dve operácie – ja sa tam operovať nedám. Keď pôrodník za mesiac nemá viac ako 40 pôrodov, prečo by tam mala ísť nejaká žena rodiť? Ale iste, každý si bráni to svoje.“
To sa dá čakať.
„Pozrite sa, ak sa dostanete do nemocnice, dostanete sa tam väčšinou len raz za život. Sami sa pýtate, akí sú tam doktori a či si svoju prácu urobia dobre. A sami si odpovedáte, idem radšej do fakultnej, tam mi to spravia dobre, tam je to lepšie. Ja z toho nemám strach. Len 20 percent poistencov čerpá celú zdravotnú starostlivosť, 80 percent sa na nich skladá. Takže treba presvedčiť tých 20 percent ľudí, že ak chceme, aby sme mali komplexné nemocnice, aby lekári mali dostatok skúseností, tak redukcia kapacít je výhodná práve pre nich. Som stopercentne presvedčený, že zdravotníci o prácu neprídu. Žiadna zdravotná sestra alebo lekár neprídu o prácu. Lekári a sestry predsa nevisia na stromoch, odkiaľ si ich môžete zvesiť a zamestnať.“
To znamená, že by aj platy zdravotníkov mali vyššiu dynamiku?
„Určite. Nech sestry dostanú lepšie zaplatené, nech tie vysoké platy lekári majú, ale to príde len vtedy, keď sa peniaze budú kumulovať. Manažér by vám povedal, že hotel sa mu oplatí mať otvorený, ak je obsadený aspoň na 50 percent. Kúpele tvrdia, že sa im to oplatí pri 60 percentách. Tak načo my máme toľko nemocníc? Nech majú 90 percentnú obložnosť. Za každým pacientom sú peniaze. A manažment je ten istý, či je 90percentná alebo 20percentná obložnosť. Tie fixné náklady sú tie isté, či je tam jeden, alebo sto pacientov. Ak sa toto neurobí, kde chceme zháňať peniaze, aby bolo na platy?“
Rozlišujete medzi vlastníkmi nemocníc, či sú štátne, alebo súkromné?
„Nerozlišujem v žiadnom prípade.“
Nemáte obavy, že ak odmietnete zmluvy s niektorými regionálnymi nemocnicami, súkromné poisťovne, ktoré s nimi zmluvy uzavrú, vám preberú poistencov?
„Bolo by to len krátkodobé riešenie. Už raz sme sa pokúsili o dohodu so súkromnými poisťovňami. Pripravili sme zoznam zariadení, ktoré podľa nášho názoru nebudú chýbať vo verejnej sieti. Ministerstvo sa spýtalo na ich názor. Poisťovne si zobrali čas a neskôr povedali, že sa k tomu vyjadrovať nebudú.“
Myslíte si, ministerstvo stihne do marca vydať štandardy na materiálno-technické a personálne zabezpečenie nemocníc?
„Verím, že áno.“
Kedy potom príde k ďalšiemu zníženiu počtu nemocníc?
„Môj osobný predpoklad je, že sa to bude realizovať až od budúceho roka.“
Žiadna zdravotná sestra alebo lekár neprídu o prácu. Lekári a sestry predsa nevisia na stromoch, odkiaľ si ich môžete zvesiť a zamestnať.
